Andrej Šimon (Souls to Deny): Nedávno som mal osemnásť a už ťahám šiestu dekádu

Na Slovensku máme viacero muzikantov, doslova pilierov, ktorí držia našu metalovú scénu. Tentoraz sme nazreli do metalovej scény na Liptove, kde sme na rozhovor odchytili Andreja Šimona zo Souls to Deny.

Pozdravujem do Mikuláša. Ako to ide v posledných dňoch?

Mám sa fajn. V robote zatiaľ všetko v najlepšom poriadku, doma tiež, všetci sme zdraví a to je pre mňa to najdôležitejšie. No a v kapele to šľape na plné obrátky. Skrátka nemôžem sa sťažovať a žijem si spokojný život (úsmev). Musím však poznamenať, že beží neuveriteľne rýchlo, nedávno som mal osemnásť a už ťahám šiestu dekádu.

Naposledy sme sa videli vo vašom novom klube Hory Doly, kde ste organizovali akciu. Priestor je to dosť maličký, ale natrieskaný bol riadne. Hoci na Liptove zaniklo viacero klubov, ale to tam pekne žije. Ako vidíš ty vašu scénu?

Hory Doly je v Mikuláši pomerne nový klub a my ako kapela sme zaň veľmi vďační, pretože tu nefunguje v podstate už nič, kde by sme mohli robiť akcie. Je to malý klub, ale lepšie plnka v menšom, ako veľký klub kde sa ľudia roztrúsia. Všetky priestory, kde sme robievali koncerty, upadli do zabudnutia. Doba sa mení a s tým prichádzajú aj zmeny. No podľa mňa je to v tomto prípade viac na škodu. Čo sa týka našej scény, určite to bývalo lepšie. Dávnejšie bolo v Mikuláši veľa kapiel rôzneho žánru. Dnes ich spočítam sotva na prstoch jednej ruky.

V roku 2003 v Liptovskom Mikuláši vystupovali Marduk, Immolation a Malevolent Creation. Vtedy sa prišli sťažovať aj kresťanskí aktivisti.

Jasné, na ten koncert veľmi rád spomínam. Bola to super akcia, ktorá sa konala v kultúrnom dome. Myslím, že vtedy prišlo aj pomerne dosť ľudí. Na tých aktivistov si popravde moc nepamätám, ale kulturák žije stále a konajú sa v ňom rôzne akcie, či už hudobné, tanečné, divadelné, no skrátka stále sa tam niečo deje. Naposledy som tam bol práve nedávno na parádnom koncerte bývalého speváka z Iron Maiden Blazea Baylyho, ktorého hudobne sprevádzala miestna metalová legenda Hammerheart.

Souls To Deny sa už celkom pekne, ako nová kapela, zapísala do slovenského undergroundu. Predstav prosím vašich aktuálnych členov.

Aktuálne hráme v zostave bicie Andrej Šimon, basa Paľo Maro, gitara Marek Navrátil a spev Markus Karim. My dvaja s Paľom hráme spolu už pekných pár rokov a prešli sme rôznymi  kapelami. Marek je tiež ostrieľaný muzikant a naša mladá krv Markus to s nami ťahá skoro dva roky a ide mu to veľmi dobre, takže sa z toho všetci tešíme a dúfame, že nám to spolu ešte dlho vydrží.

Ty ako bubeník a starý skúsený borec asi vieš, že máš tu najťažšiu úlohu v kapele. Vládzeš ešte rozbaľovať na koncertoch bicie a nosiť tie ťažké veci kade tade? Kde berieš energiu?

Neviem, či mám tú najťažšiu úlohu v kapele, ale zatiaľ mi nerobí žiadny problém neustále sa skladať, alebo rozkladať kdekoľvek prídeme. Je toho pomerne dosť, čo musím stihnúť pred koncertom, ale je to všetko, ako má byť a mne to nijak neprekáža. Robím to rád a stále ma to baví. S energiou vôbec nemám problém, mám jej na rozdávanie. Na bicie hrám už viac ako tridsať rokov a stále objavujem nové techniky, spôsoby, a preto ma to baví. Samozrejme mi k tomu v posledných rokoch výrazne dopomohol internet, kde naberám potrebné informácie. Trávim pomerne veľa času v skúšobni a častokrát sám, pretože chcem hrať čo najlepšie, takže sa dá povedať, že je to môj veľký koníček.

Debut Tragedy of Human Existence ste vydali v roku 2022. Pracujete na nových skladbách a sú už aj konkrétne plány na nový album?

Na našom debute sme si dali poriadne záležať a myslím, že prekonať ho bude dosť náročné. Samozrejme chceme nahrať ešte lepší album, ale či sa nám to podarí, to ukáže čas. Makáme na nových veciach, ale na album to ešte nie je.

Čo môžeme teda od Souls To Deny očakávať v tomto roku?

Máme dohodnuté nejaké koncerty a to je to, čomu sa chceme prioritne venovať – teda hrať pre fanúšikov. Samozrejme, robíme aj na nových veciach.

Zaspomínaj na tvoje obdobie v kultovej legende Desecrated Dreams?

Na to obdobie spomínam veľmi rád, pretože to boli moje začiatky v rozbehnutej kapele a to sa Ti vryje do pamäti určite najviac. Hlavne na turné, ktoré organizovali chalani z Metal Age v roku 2001. Bolo to šesť koncertov po Slovensku s bandami Erytrosy, Wayd, Dysanchely, Lunatic Gods, Morgain. Ja osobne som si moje pôsobenie v Desecrated Dreams nesmierne užíval.

Kde je frontman Jozzo?

Jozzo je v Mikuláši, ale už nie sme v kontakte.

Prečo sa rozpadli Feel a Curse?

Feel a Curse bol pôvodne projekt, ktorý založil práve Jozzo, no a on ho po šiestich rokoch rozpustil.

V akých spolkoch alebo projektoch si sa ešte mihol?

Moja úplne prvá kapela bola Dissected. Neskôr som hrával dva roky s Ružomberskou bandou Embalmed, potom s rockermi Black Widow, už spomínanými Desecrated Dreams, ďalej bola nu-metalová kapela Quarreling Men, s ktorou sme vyhrali súťaž Slovak Live Award, projekt Feel a Curse a aktuálne Souls to Deny. Chalanom z Brezna z kapely Power of Pussy som v roku 2012 naspieval album a naposledy som zanechal hlasovú stopu v kapele Moonfog v roku 2023.

Daj mi prosím tvoje TOP 5 albumy všetkých čias.

No to je ťažké, pretože ich mám omnoho viac, než len päť, ale skúsim. Death – Human, Vader – Deprofundis, Dying Fetus – Killing on Adrenaline, Suffocation – Effigy of the Forgotten, Cryptopsy – None so Vile.

Odporuč mi, prosím, nejakú novú bandu, ktorá by ma mohla zaujať.

Tak ako sa všetko posúva dopredu, to isté platí aj v hudbe a mne sa v poslednom čase veľmi páči kapela Archspire. Nie sú to teda žiadni nováčikovia, ale hrajú nenormálne dobre, rýchlo a tie gitary – fantázia.

Predpokladá, že tvoje dievčatá doma ťa podporujú v metalovom smere. Sú aj ony hudobne aktívne?

Áno, to určite a hlavne moja manželka. Dcéry sú tiež zvyknuté na metalovú hudbu. Keď boli malé, v aute zaspávali pri death metale, no momentálne sú hudobne inde. Ani jedna nehrá na žiadnom nástroji, ale všetky ešte donedávna tancovali.

Viem, že si športovec a videl som aj tvoje fotky v studenej vode pri otužovaní. Čomu sa ešte aktívne venujeľ vo voľnom čase?

Okrem kapely, ktorá mi zaberá dosť času, ešte aktívne hrávam hokejbal, rád jazdím na bicykli, chodievam veľmi rád na huby, v zime zase na lyžiach a korčuliach a samozrejme studená voda je pre mňa liek, takže vo vode trávim takisto veľmi veľa voľných chvíľ či už v lete, alebo v zime.

Na ktorom letnom festivale sa môžeme tohto roku stretnúť?

Na Flesh open Air, ako každý rok a pôjdem aj na Gothoom kvôli Deicide, Decapitated, ale aj kvôli krásnemu prostrediu, ktoré ponúka lokalita Ostrý Grúň.

Text: Dodi Košč
Foto: archív Andrej Šimon