Residual: Máme jednu šancu nepokaziť to

Sú stále na začiatku kariéry, ich vekový priemer je osemnásť rokov a prvý koncert odohrali pred rokom. Odvtedy stihli zaujať jednu z najúspešnejších slovenských metalových skupín súčasnosti, získať nomináciu v kategórii Objav roka na Radio_Head Awards a vydať debutové EP TRIPTYCH Vol.1. Residual kombinujú metal s elektronickou hudbou, majú jasné ambície a nečakajú na náhody. Či sa im podarí dosiahnuť cieľ stať sa profesionálnymi hudobníkmi, dnes ešte nevieme, no už len sledovať ich cestu bude zážitok. Dôležité míľniky Residual sme rozobrali s klávesistom Michalom Liptákom a gitaristom Martinom Sekerom.

Zatiaľ sa o vás nedá dohľadať veľa informácií. Priblížte nám históriu Residual.

Michal: Je ťažké určiť, kedy vznikla skupina. Striedalo sa u nás veľa členov a stále sme sa hľadali. Názov Residual vznikol začiatkom roka 2024. Za prvý väčší míľnik považujeme až náš koncert na Pink Whale, ktorý sme odohrali 22.marca 2025. Bol to náš prvý koncert a berieme ho ako začiatok nášho pôsobenia na scéne. Aktuálne sme piati – spevák, dvaja gitaristi, bubeník a ja na klávesoch. Kedysi sme boli šiesti, ale momentálne nemáme basgitaristu a pohrávame sa s myšlienkou, že ho ani mať nebudeme. Hrávame na menších pódiách a keď nás bolo šesť, nemali sme bohvieakú možnosť hýbať sa. Ak je koncert dobre zmixovaný, ľuďom basgitara ani nechýba.

Martin: Jedného dňa, keď budeme hrať na väčších pódiách a budeme mať viac peňazí, môžeme si dovoliť aj basgitaristu (smiech). Druhá vec je nájsť stabilného hráča. Šiesty člen je aj ďalší človek, s ktorým treba riešiť, kedy má čas, kedy sa kam vie dostaviť, čo vie splniť a podobne. Bolo by to komplikované.

Hovoríte, že veľkým míľnikom bol váš prvý koncert. Ako ste dospeli k rozhodnutiu, že už ste ako Residual usadení a je čas vyjsť z garáže pred verejnosť?

Michal: Na to, že sme ako-tak usadení, sme prišli asi dva mesiace dozadu (smiech).

Martin: Vždy sme sa snažili byť viac než len garážová kapela a posúvať sa dopredu.

Michal: Ja som to bral tak, že všetky kapely musia byť najskôr zlé, aby mohli byť neskôr dobré. Chcel som, nech tú zlú fázu aspoň neuvidia ľudia a von vyjdeme až s tým dobrým. Ktovie, možno vďaka tomu teraz tak rýchlo rastieme.

Ako ste sa dostali k hudbe?

Michal: Mám ukončenú ZUŠ a písaniu vlastnej hudby sa venujem od pätnástich. Stiahol som si FL Studio – program, v ktorom sa robí hudba, a trochu som sa s ním hral. Znelo to veľmi zaujímavo. Na strednej som potom chytil gitaru a už ma to nepustilo. V lete 2023 to prerástlo až do chuti skúsiť niečo väčšie. Nielen dať dokopy pár ľudí a ísť hrať niekam do pivnice, ale posunúť sa na vyššiu úroveň.

Martin: Moja cesta bola trochu iná. Chodil som na ZUŠ-ku. Mám vychodených viacero nástrojov a v mojom meste som sem-tam hrával na koncertoch. Páčil sa mi ten pocit stáť pred ľuďmi. A keď som sa spoznal s Mišom a ostatnými a začali sme spolu hrávať, našiel som sa v tom.

Môžem potvrdiť, že od začiatku sa snažíte o zodpovedný a profesionálny prístup. Ku každému singlu ste pripravili tlačové správy, rozposlali ich médiám a máte pripravené aj promo fotky. Aké máte ambície?

Michal: Jasné, že by sme sa chceli venovať hudbe na plný úväzok. Možno je to spojené aj s tým, že ešte úplne neviem, čo by som chcel v živote robiť a toto mi je najbližšie. Máme jednu šancu nepokaziť to. Čas uteká a nechcem sa desať rokov brodiť ničím a nerásť a zrazu mať štyridsať, dve deti a žiaden čas. Chcem kapelu vybudovať teraz, keď som mladý, lebo vtedy je väčšia šanca, že sa nám tým podarí živiť.

Martin: Veľmi nás ženie aj to, že väčšina ľudí neverí, že sa to dá a hovorí, že je to blbosť. Kým nevystrelíš, nemáš šancu trafiť sa.

Máte v tomto smere na slovenskej scéne nejakú inšpiráciu?

Michal: Napríklad Besna. Samo, spevák z Besny nám od začiatku veľmi pomohol. Spoznali sme ho na našom prvom koncerte, keď nás zvučil. Vtedy nás veľmi vychválil, neveril, že to bol náš prvý koncert. Keď sme vydali prvý singel, pomohol nám zohnať kontakty na médiá. V našom veku poznám len Talebringer.

Martin: Nám sa teraz posunul vekový priemer dole. Mávali sme aj členov, ktorí mali cez dvadsať rokov, ale teraz máme dvoch sedemnásťročných chalanov.

Michal: Áno. Náš bubeník Adam, na to, že hrá na bicie dva roky, je úžasný. A Oliver je tiež super.

Martin: Je fakt super, keď konečne nájdeme niekoho, s kým to sadne.

Prečítajte si tiež

Besna: Kultúrou národa nemusia byť len ľudové kroje, ale aj poučenie z minulosti

Ako ste sa dostali k hudobnej tvári, ktorú dostal Residual?

Michal: To je prevažne moja zodpovednosť. Keď vznikala kapela, nepáčil sa mi moderný metal. Všetko sa mi zdalo až moc popové. Mám rád elektronickú hudbu aj metal a napadlo mi, prečo to neskombinovať? Skoro nikto to nerobí. Jediná kapela, ktorá mi napadá sú Pendulum. Prišlo mi, že by sa to mohlo aj celkom uchytiť medzi ľuďmi.

S akou motiváciou skladáte hudbu? Ide vám o to, aby sa páčila vám alebo fanúšikom? Aby to generovalo čísla na Spotify alebo dobre fungovalo naživo?

Michal: Asi trochu z každého. Chceme ľuďom odovzdať nejaký odkaz. Či to bude generovať aj čísla, je už na ostatných. To už my neovplyvníme. Hovorí sa, že samotný umelec nerozhoduje, ktorá pesnička bude hitom, a to je pravda. Keď sme vydávali naše trojpesničkové EP, vôbec som nečakal, že by sa uchytila skladba Dark Skies. Absolútne nič sa mi na nej nepáčilo, nebol som spokojný ani s mixom. Ale zistil som, že medzi fanúšikmi je to zatiaľ naša najobľúbenejšia pesnička. Na Cold sme zasa vsádzali, že si ju ľudia pôjdu a nestalo sa. Viac si idú tvrdšie skladby.

Teší ma, že EP ste nazvali trojpesničkovým. Má síce šesť stôp, ale z toho sú tri medzihry.  

Michal: Je to veľa interludov?

Pre mňa v tejto forme áno.

Michal: Bavili sme sa, že by sme možno vydali reedíciu bez nich. Pôvodne sme chceli vydávať len single a ani ich nedávať na jednu kompiláciu. Skladby sme ani nemixovali v rámci jednej session, ale všetky sme robili nezávisle od seba. Niekedy aj so štvrťročným rozdielom. Hovorili sme si, že by bolo cool, keby každá skladba mala svoje intro, a tak sme ku každej spravili intro. A neskôr sme si povedali, že spravíme EP. Celkom sme tápali, ako to robiť ďalej.

Martin: Preto treba chodiť na koncerty. Tam to nie je. Na koncerte je len čistých štyridsať minút potenia sa.

Na štyridsaťminútový koncert potrebujete viac než tri skladby. Čo máte ešte v repertoári?

Michal: Máme ešte ďalšie tri pesničky.

Martin: Máme aj pesničky, ktoré sme hrávali a po dvoch koncertoch sme ich zahodili. Máme aj nové veci a jeden cover.

Michal: Hrávame Sleepwalking od Bring Me The Horizon, ale strašne sa nám ho nechce hrať. Chceme vymyslieť niečo nové. Niečo, čo by viac sedelo k novším veciam.

Uvažujete nad vydaním albumu?

Michal: Album stojí peniaze aj veľa času. Naše skladby som mixoval ja, čo je asi počuť, ale pri albume by som chcel, aby to prebral niekto iný. Ak by sme robili niečo také veľké ako album, už by sme to chceli urobiť poriadne a dali by sme si na tom oveľa viac záležať. Určite chceme do budúcna pokračovať vo formáte EP. Album by stál peniaze ktoré nemáme.

Martin: Peniaze často komplikujú proces. Sme len chudobní študenti (smiech). Nie je veľa spôsobov, ako získať peniaze na album.

Do akej miery nechávate dnes iných zasahovať do vašej hudby?

Michal: Väčšinu hudby píšem ja a určite si nechám poradiť. Chcem spätnú väzbu od ľudí, ktorí naozaj počúvajú našu hudbu a najlepšie od tých, ktorí sa nevedia odborne vyjadriť, pretože vedia povedať, čo im na nej nesedí, bez toho, aby to odborne vysvetľovali. A to je podľa mňa dobre. Človek vie podvedome vytušiť, že niečo mu úplne nehrá. Musím sa ale priznať, že som občas tvrdohlavý. Keď chalani povedia, že niečo by sme mohli zmeniť, niekedy to nechám tak alebo celú skladby rovno zahodím, lebo sa mi nepáči.

Martin: Každému sedí niečo iné a v kapele máme odlišný hudobný vkus.

Nie je jednoduché nájsť členov do kapely a ešte zložitejšie je nájsť ľudí s rovnakým vkusom. V lokálnych podmienkach sa stáva, že hudobníci hrajú hudbu, s ktorou nie sú úplne stotožnení, ale sú v kapele, pretože chcú hrať. Ako ste u vás stotožnení s hudbou, ktorú hráte?

Martin: Aj keď každý počúvame niečo iné, ideme si aj našu hudbu. Väčšina kapely môže povedať, že sa nám veľmi páči, čo máme. A nie je ani pravda, že by sme si nešli štýl, ktorý hráme. Počúvame aj hudbu podobnú štýlu Residual. Sme otvorení aj iným veciam.

Michal: Každý sa vie v našej hudbe nájsť. Napríklad, náš bubeník Adam ani poriadne nepočúva metal. Počúva Deep Purple, ale dokáže oceniť, ako máme napísané bicie a niekedy prihodí nápad. S naším spevákom Tomášom máme nastavenú dynamiku tak, že ja riešim vybavovačky a on mi za to nechá väčšiu kontrolu nad kreatívnym chodom kapely.

Martin: Za gitarovú linku môžem povedať, že my sme radi za akúkoľvek hudbu, do ktorej sa dá dobre trsať hlavou. Také jednoduché to je (smiech).

EP TRIPTYCH Vol. 1 vám vyšlo v piatok 13. februára. Ako by ste zarámcovali obdobie, v ktorom vznikali skladby?

Michal: Hľadali sme sa. Myslím, že to aj dosť počuť. Väčšina kapely s nami vtedy ešte nebola. Pesničky vznikali naprieč rokom 2024. Dark Skies sme nahrávali u mňa doma ešte s Andrejom (bývalý gitarista Residual, pozn.red.). Odvtedy sme všetci o dosť zmúdreli a získali viac skúseností. Ja som chcel len písať metalovú hudbu. Nepáčilo sa mi, že všetky moderné kapely majú elektronické prvky, ktoré sú veľmi jednoduché. Nerobia s nimi nič naviac, len použijú nejakú synthovú linku na refréne. Ako veľkého fanúšika elektronickej hudby ma štvalo, že nie prvky nie sú viac zaintegrované do zvuku. Bolo by super niečo také spraviť a tak to začalo. Dark Skies je viac drum ‚n‘ bassová.

Čomu sa venujete v textoch?

Michal: Na EP-čku je príbeh. Skladby na seba tematicky nadväzujú. Všetky majú temný charakter. Je to jedno z kritérií pri písaní. Assembler je o umelej inteligencii. Dark Skies o znečistení.

Ako vnímate umelú inteligenciu?

Martin: Častokrát vidíme aj na lokálnych umelcoch, že svoju prácu nechávajú na umelú inteligenciu. Nemáme radi, keď sa dostáva do tvorby – či už ide o pesničky alebo texty.

Michal: Veľmi veľa kapiel si robí obaly alebo logá cez AI a strašne to vidno.

Martin: Vytráca sa ľudskosť.

Michal: Ako môže produkt miliardovej firmy reprezentovať unikátny odkaz umelca, keď to ani nie je jeho tvorba?

S čím ste sa vy osobne najviac vytrápili na EP?

Michal: Ja osobne s mixom. Samotné písanie nebolo také ťažké. Dark Skies som domixoval týždeň pred zápočtom a Cold som mixoval počas skúškového. Staré demá boli dosť primitívne a snažil som sa z toho spraviť niečo lepšie a ešte skladby obohatiť. Nie je jednoduché spraviť v skladbách synthy. Nestačí stlačiť tlačidlo a čakať, že zahrá sekvencia nôt. Nehrá to za mňa.

Čo všetko musíte obetovať, aby ste skupinu udržali v chode?

Martin: Sociálny život máme medzi sebou. Musíme obetovať niečo zo svojho voľného času. Ja dochádzam na skúšky. Keď spočítam autobusy a vlaky, tak za jeden deň je to aj päť hodín. Už sa stalo, že mi meškal vlak a druhý, na ktorý som mal prestúpiť, mi odišiel pred nosom. A hneď meškám hodinu na skúšku. Toto sa stáva nonstop.

Michal: My nič nerobíme okrem učenia sa a kapely. Do hudby ide väčšina môjho voľného času a energie. Neviem si predstaviť, čo by som robil bez hudby. Všetko okolo toho je sranda a vidieť v reálnom čase ako rastieme je super.

Na čom vidíte svoj rast?

Martin: Pred rokom sme hrali náš historicky prvý koncert a rok nato ideme do telky na odovzdávanie cien Rádiohlavy.

Ste nominovaní v kategórii objav roka. Ako si vysvetľujete túto nomináciu?

Martin: Máme veľa kamarátov (smiech). Dôležitú rolu hrá nielen hudba, ale aj prednes na koncertoch. Ako lepšie si človek všimne kapelu než naživo?

Michal: Podľa mňa aj fanúšikovská základňa, ktorú sme za ten rok získali, prispela k našej nominácii. Rovnako naši kamoši povedali o nás svojím kamošom a snažili sme sa promovať prvé kolo hlasovania. Prezdieľali nás aj iné kapely, napríklad Besna,  Talebringer, Denying God. Ľudia sa o nás dozvedeli, a to bolo super. Narástol nám aj počet sledovateľov. Mentalita našej kapely je, že samo sa nič nestane.

Ako sa snažíte zaujať na koncertoch?

Michal: Sme súčasťou komunity a vieme, čo nás dokáže zabaviť ako fanúšikov. Chceme zdieľať emóciu a energiu hudby a prekonať ďalšie kapely.

Martin: Niektoré slovenské kapely si len prídu odohrať koncert.

Michal: Interakcia s fanúšikmi je veľmi dôležitá a keď kapela nedáva energiu do koncertu, nie je tam ani energia od fanúšikov.

Martin: Hrali sme aj pre päť ľudí aj pre päťdesiat, ale keď vidíš, ako si ľudia užívajú koncert, je jedno, koľko ich tam je.

Residual. Foto – Dávid Šebáň

Je obdivuhodné, že sa vám za vašu krátku kariéru podarilo hrať aj s Besnou – jednou z najznámejších súčasných metalových kapiel.

Michal: Keď nám Samo z Besny zvučil prvý koncert, po koncerte sme sa ešte rozprávali a povedal nám: „Chalani, o vás budeme ešte počuť!“ Potom nás zavolali hrať na benefičnú akciu pre Koľaj 22. Je to o tom byť v správny čas na správnom mieste. Samo s chalanmi nám veľmi pomohli a sme im za to vďační.

Čo vás čaká v najbližšej dobe?

Michal: V apríli konečne chystáme koncert v Nitre. Ešte nikdy sme nehrali mimo Bratislavy. V lete by sa mohlo objaviť veľa koncertov po Slovensku. Ak všetko vyjde a nikto nepôjde na dovolenku (smiech). Chystáme EP Vol 2. A možno sa niečo rysuje na rok 2027. Bude to veľká vec, ale nepovieme, čo to je.

Práve ste si zabezpečili, že vás ľudia budú sledovať aspoň do roku 2027. Chceli by ste dodať ešte niečo?

Michal: Ak toto číta niekto z nejakého veľkého festivalu, veľmi by sme k vám budúci rok chceli ísť  hrať.

Martin: Majte sa radi a užívajte si dobrú hudbu, teda nás (smiech).

Text: Barbora Stuchlíková
Foto: archív Residual (titulná)