Mayo Petranín: Sám seba obdivujem, že som sa dožil polstoročnice

Slovenskej metalovej scéne dominujú najmä tvrdšie odnože, no svoje miesto v nej má aj melodický metal. Práve pri nahrávkach z tohto spektra sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou objavuje meno Mayo Petranín. Hudobník z východného Slovenska, ktorý sa pohybuje v niekoľkých projektoch a skupinách súčasne, má zjavne problém spomaliť – hudba ho sprevádza prakticky neustále. Do všetkého ide naplno a platí to nielen pre jeho štúdiovú a koncertnú činnosť, ale aj pre udalosti mimo pódia. Ako názorný príklad môže poslúžiť jeho nedávna narodeninová oslava, ktorú poňal vo veľkom štýle.

Pozdravujem rodeného Prešovčana a ďakujem za tvoj čas pre portál Moja Muzika. Chcel by som ti hneď na začiatku zablahoželať k tvojej čerstvej tridsiatke s dvadsaťročnými skúsenosťami! Ako dopadol tvoj oslavný koncert v bratislavskom Mamute? Bolo veľa gratulantov?

Ďakujem za privítanie aj mediálny priestor. Len máličko ťa poopravím – síce som vyrastal v Prešove, ale rodák som z Bardejova. Taktiež ďakujem za gratuláciu. Sám seba obdivujem, že som sa dožil polstoročnice, keď nás opúšťajú aj ďaleko mladší borci s lepšou životosprávou.
Príprava oslavy bola intenzívna – organizačne, ale najmä časovo a finančne.
Nakoniec až na malú zdravotnú komplikáciu, keď kvôli chorobe neprišli dvaja členovia Niakara, to dopadlo nad očakávanie. Žiaľ, tým pádom jedna z avizovaných kapiel nevystúpila. Gratulantov a pozvaných bolo vyše sto, takže atmosféra bola fantastická. Ešte raz by som sa touto cestou chcel všetkým zúčastneným srdečne poďakovať.

Nemal si stres z takého dôležitého dňa? Tvoje hlasivky asi dostali poriadne zabrať.

Zo spievania ani nie. Skôr z celkovej organizácie – jedlo, program, kapely, hostia, dary,… Vystúpenia jednotlivých hudobných telies boli nadávkované iba v kratších 35-45-minútových blokoch s prestávkami na oddych a občerstvenie. Je to v podstate ako keby si strávil popoludnie na plnohodnotnej dlhšej skúške.

Rok 2025 máme za sebou. Skús prosím trochu zrekapitulovať predošlý rok zo svojho umeleckého a hudobného pohľadu.

Budem osobný, ak môžem. Udialo sa niekoľko, pre mňa veľmi zásadných, záležitostí. S Niakara sme nahrali a vydali nové EP Anubis. Obnovil som spoluprácu s bratmi v metale Signum Regis. Podarilo sa nám spolu s Castaway zorganizovať zopár koncertov v Bratislave, takže sme znovu nakopli aj promo činnosť. No a v konečnom výpočte nesmie chýbať ani koncertná premiéra môjho dlhodobo pripravovaného fantasy powermetalového sólo projektu Ozark Howler.

Zaujímalo by ma, ako si delíš voľný čas medzi svoje kapelky. Ktoré projekty sú aktívne?

Ako som spomenul, aktuálne sa venujem štyrom hudobným akvizíciám – Niakara, Castaway, Signum Regis a Ozark Howler. Každá zo zoskupení má svoj vlastný plán a biorytmus. S Niakara sa chystáme na jarné turné prevažne po Českej republike. Signum na jeseň vydá nový album aj s mojou účasťou a dúfam, že následne zrealizujeme aj nejaké koncerty. Castaway tiež finalizuje prípravy pre nový hudobný počin a na máj máme naplánované tri vystúpenia s americkou legendou Vicious Rumors. No a Ozark je taká chuťovka, kde si vyzobávame len občasné živé akcie maximálne dva-trikrát do roka. Áno, žiada si to prehľadný kalendár a veľa plánovania, sledovania a dodržiavania termínov, aby sa neprekrývali koncertné alebo štúdiové aktivity. Naďalej si udržiavam dobré vzťahy aj s bývalými kapelami, kde som účinkoval – Eufory a Symphonity. S druhými spomenutými sme mali minulý rok aj zopár koncertov.

Len nedávno som si zaobstaral posledný album Castaway Before We Drown z roku 2019. Sledoval som jeho úspech na scéne, celkom dobrú promotion a vydarený klip ku jednej zo skladieb. Je to hustý materiál ako zvukovo, tak aj hudobne. Ako sa pozeráš na tento album s odstupom času? Si aj spoluautorom hudby?

Ďakujem za slova chvály. Od kolegov z hudobnej branže to vždy dobre padne a poteší. Before We Drown je prakticky prvý počin Castaway, na ktorom som sa podieľal aj autorsky. Vo finále z toho vznikol celkom rozmanitý koncept Andrejových kompozícií a Zolyho a mojich pesničkovo ladených zložiek, na čo som patrične hrdý. Zvukovo sme sa po experimentálnom Choices & Patterns opäť vrátili k metalovejšiemu a modernejšiemu vyzneniu.

Všimol som si, že s Castaway opäť niečo chystáte. Nedávno ste dali von song, ktorý by mal ohlasovať vydanie albumu Choices & Patterns z roku 2013 v LP verzii. Povedz nám niečo bližšie o tejto skutočnosti.

Pôvodne bola naplánovaná špeciálna vinyl edícia k dvadsiatemu výročiu od vydania Choices & Patterns v upravenej, remixovanej podobe. Technicky však išlo o pomerne náročnú záležitosť, s ktorou sme na začiatku nerátali. Z dvoch zvukových inžinierov sa team scvrkol na jedného zvukového majstra – Adama Mičinca. Aktuálne ale stačí dotiahnuť už len zopár zvukových detailov a LP môže čoskoro uzrieť svetlo sveta.

Venuješ sa pravidelne aj hre na gitare? Na aké hudobné nástroje by si vedel zahrať?

Áno, skladám prevažne na gitare, alebo basgitare. Niečo by som dokázal zahrať aj na bicie, ale na piano, ktoré ma vždy fascinovalo, viem vylúdiť maximálne nejaké dvojprstové Prší, prší tóny. Každopádne mám rád výzvy a už ako dieťa som skúšal aj gombíkovú harmoniku, fúkaciu harmoniku, trúbku, kazoo a hrebeň (úsmev).

Keď som sa dozvedel o vzniku kapely Niakara, bol som trochu zaskočený. Nešlo mi do hlavy, ako sa Zdeněk Kub, pôvodný basák českej legendy Arakain, dal prehovoriť a znova naskočil do kolotoča metalovej scény.

Nedal! Doslova sme Zdenka spolu s gitaristom Petrom vykopali z dôchodcovského kresla. So Zdenkom nás viaže dlhoročné puto, ešte z čias jeho aktívneho pôsobenia v Arakain, vzájomný rešpekt a láska k tvrdej muzike. Z pôvodnej tribute kapely, ktorá mala prehrávať len najväčšie hity zo Zdenkovho autorského pera, sme sa postupne prepracovali aj k vlastným autorským skladbám.

Ako by si navnadil fanúšikov na vaše EP Anubis? Čo môžeme očakávať od tejto nahrávky?

Dúfam, že ma Zdeněk nebude pranierovať, ak prezradím, že EP Anubis je druhou časťou plánovanej „A“  trilógie o starovekých božstvách.
EP Anubis je razantné, úderné dielo s moderným vyznením. Aj vďaka tomu, že sa na ňom autorsky podieľali traja členovia, disponuje určitou dávkou hudobnej pestrosti.

Tvoja farba hlasu je minimálne v skladbe Zlatá generace podobná Honzovi Toužimskému. A češtinu máš úžasnú. Ako je to možné?

Zdenda je profesionál a za češtinu ma riadne cepoval, za čo som mu ja, ale aj fanúšikovia vďační. No a k tomu hlasu – asi viem dobre imitovať (úsmev).

Poďme do Prešova. Naspieval si posledný album našej domácej legendy Striga z roku 2022 s názvom This Is No End. Čakal som nejaký krst a koncert aj s tvojou účasťou. Myslíš, že to ešte bude možné?

Na tento počin som neskutočne hrdý. Za mňa je to výborne napísaný album s chytľavými nadčasovými songami. Celý proces nahrávania bol veľmi príjemný a profi. Absolvovali sme neskôr aj niekoľko spoločných skúšok, avšak moja hudobná vyťaženosť nedovolila rozvinúť hlbšiu a aktívnejšiu spoluprácu. Stále verím, že s vydaním albumu v plánovanej vinyl LP edícií budeme schopní zrealizovať aj nejaké spoločné vystúpenie.

Bolo to tak, že si od chlapcov najskôr dostal demo verzie skladieb a následne si sám spravil vokálne linky a texty?

Presne. Dostal som demo verzie s pôvodným spevom. Chalani mi dali voľnú ruku a dovolili vokálne linky upraviť, ako sa vraví, priamo mne do huby, ale zároveň im dodať aj určitú neslovenskú podobu. Úpravou liniek došlo aj k drobným, skôr kozmetický zmenám v textoch. Myslím si, že takýmto spôsobom sa nám podarilo vyprodukovať vskutku jedinečný album.

Pamätám si ťa z prešovskej Rockovej ligy a spomínam si aj na tvoju kapelu Silence. Potom bol ExSilence. Z prešovského pohľadu je to už dejepis. Čo sa tebe vybavuje z tohto obdobia?

Júj, to je pravek. Na to obdobie ale spomínam rád, rovnako ako aj na každú z vtedajších zostáv. Super časy so zápalom a chuťou tvoriť. Nikdy nezabudnem na cestu vlakom a náš prvý koncert v Košiciach, tuším organizovaný Slobodou Zvierat, kde už vtedy bol veľmi aktívny Ladislav Ďurkovič.

Sú aj nejaké nahrávky z tvojich prvých kapiel?

Existuje záznam, ktorý sa dá nájsť na YouTube, kde sme vo vtedajšom ABC centrum voľného času vystúpili s prvou zostavou Silence na Rockovej lige.
Neskôr sme už ako ExSilence vydali dve demo nahrávky. Mám ich vo svojom domácom archíve. Dokonca kostry dvoch skladieb z ranného obdobia som použil v mojich aktuálnych kapelách Castaway a Ozark Howler.

Si ešte v kontakte s prešovským rockovo-metalovým podzemím?

Áno, práve nedávno sme sa stretli v Bratislave s chalanmi z WAYD a otvorili sme  diskusiu o možných spoločných koncertných aktivitách. Občas si napíšeme s členmi Gloom (ex Insepultus/100pa). A s Jakubom Tirčom (Heľenine Oči) mám stále aktívnu hudobnú spoluprácu.

Aké sú tvoje TOP 5 albumy všetkých čias?

Podobný projekt prebiehal pred pár rokmi na jednej sociálnej sieti, kde mohol každý vyzvaný dať jedenkrát týždenne svojho hudobného favorita v rámci nejakej TOP 10. Odvtedy sa v mojom vnímaní metalovej hudby asi veľa nezmenilo, takže to len zhrniem:
5. Rhapsody – Symphony Of Enchanted Lands
4. Dream Theater – Images and Words
3. Metallica – Master of Puppets
2. Iron Maiden – Powerslave
1. King Diamond – Abigail

Metal je určite tvoja životná láska a potrebná energia. Čoho by si ešte rád dosiahol v hudbe? Aké máš sny?

Keď som asi v roku 1984 dostal od svojich rodičov vtedy ešte juhoslovanskú originálnu MC kazetu Iron Maiden – Powerslave, vedel som, že môj hudobný svet už nikdy nebude ako predtým a na metale som sa stal doslova závislým. Živelnosť, nespútaná energia a melódie, ktoré z tohto štýlu vyžarujú, sú obohacujúce a naplňujúce. Nedeľné hudobné burzy v Čiernom Orly, prvé CD požičovne, rádio Flash, s príchodom internetu torrenty a samozrejme YouTube  sa časom stali nekonečnou studnicou a zdrojom metalovej muziky.

Sny a plány? Rád by som už konečne vydal svoj dlhoročne pripravovaný sólový projekt Ozark Howler a hral čo najviac koncertov, nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Tvoje slová na záver…

Veľmi pekne ďakujem za šancu a možnosť prezentácie pre  portál Moja Muzika. Dúfam, že vyššie uvedené informácie a odpovede neboli zbytočne dlhé alebo nudné. Teším sa na koncerty, kde sa dúfam s tebou, ako aj s mnohými čitateľmi, osobne uvidíme. Keep on rockin´!

Text: Dodi Košč
Foto: Archív Mayo Petranín