Marek Gábor: V našej prvej skúšobni vznikli skladby, ktoré so Saprophyte hráme 30 rokov

Keď sa  povie Prešov a hardcore, tak každému ako prvá príde na um kapela Saprophyte. Tento rok oslavuje krásne okrúhle narodeniny koncertom 20. septembra v prešovskom hudobnom klube Stromoradie. O začiatkoch sme sa rozprávali s frontmanom Marekom Gáborom.

Predtým ako prejdeme k vášmu chystanému jubileu so Saprophyte, rád by som sa dozvedel pár informácií z minulosti, ktoré mi nie sú úplne známe. Skús priblížiť úplné začiatky kapely.

Na jar roku 1995 sa Martin “Grco“ Gargalovič (bicie) a Richard “Riči“ Ščambura (gitara) stretli niekde v krčme a rozhodli sa, že založia hardcore kapelu. Pripojil sa k ním Milo Országh (basa) a hľadali niekoho, kto by spieval. Martin, aj keď sme sa ešte nepoznali, ma stretával v Centrume na Sídlisku 3 a ja som nosil oranžové tričko kapely Biohazard. Tým pádom som splnil všetky podmienky na speváka hardcore kapely a preto sa ma rozhodol osloviť [smiech]. Kontaktoval ma cez jednu našu spoločnú známu s tým, či by som to chcel vyskúšať. Po krátkom váhaní som sa rozhodol to skúsiť. Pomohlo aj to, že som sa s Rišom poznal už od základnej školy. Prvú skúšobňu sme mali celkom ďaleko, až v Ražňanoch. Ale vznikli tam aj skladby, ktoré hrávame doteraz.

Bol od začiatku jasný váš hudobný štýl a vedeli ste, že to bude HC? 

No v podstate to bolo od začiatku v pláne, len sme nejaký čas hľadali, akou cestou sa dáme. Prvý album bol ovplyvnený tým, čo sme počúvali najviac a preto tam počuť vplyv viacerých kapiel (Biohazard, Korn, Rage against the machine). Vtedy nebolo také jednoduché, dostať sa k muzike tak ako dnes a k starším HC kapelám sme sa dostali trochu neskôr (Warzone, Gorilla Biscuits, Slapshot, The Spudmonsters…). Potom sme už vynechali gramce a všelijaké pískanie gitár a išli sme priamočiarejšou cestou. 

Veľmi sa mi páči vo vašom logu poštové smerové číslo Prešova 080 01. Kto to vymyslel a kedy ste to začali používať?

Pokiaľ si dobre pamätám, tak s tým prišiel Kari. Robili sme vtedy v Prešove koncert českej kapely Action a oni mali niekde (asi tiež na tričkách) smerové číslo Teplíc. Nepamätám si presne rok, kedy sa to objavilo na tričkách, ale bolo na bielych tričkách s červeným nápisom a kráľovskou korunou. Neskôr som to použil aj pre dizajn trička s pečiatkou, lebo sa to ľudom celkom páčilo.

Svojho času sme mali spoločnú skúšobňu a pamätám si, že ste nám dosť pomohli s požičaním aparátu. Ďakujem aj takto ešte po dlhej dobe. Moji chlapci v kapele boli totiž „pankáči“ a nevedeli si dosť dlho na nič našporiť. Menili ste po Prešove často skúšobne? Bolo aj obdobie, keď ste nemali kde hrať?

Vystriedali sme niekoľko skúšobní, ak som to dobre spočítal, tak ich bolo deväť. Asi najlepšia bola vo Vukove, keď tam chvíľu fungoval klub Plastik. Koki tam mohol chodiť v papučiach, keďže to mal iba cez cestu. Stalo sa aj, že sme akurát nemali skúšobňu a mali sme nejaký koncert, tak sme pár skúšok dali u kapely WAYD, za čo im patrí aj po rokoch naša vďaka. Takže vidíš – my sme pomohli vám, nám zas chlapci z WAYD a tak by to malo medzi undergroundovými kapelami fungovať.  

A čo personálne zmeny v kapele? Ako si na to spomínaš? Mňa najviac prekvapilo, keď odišiel druhý spevák Kari. To bolo pre vás typické, dva vokály a dvojitá energia na pódiu. Predpokladám, že za viacerými zmenami v zostave boli odchody do zahraničia.

No to áno, tých odchodov a príchodov bolo dosť. Boli aj také bežné výmeny, keď sme sa nejako nezhodli ľudsky alebo hudobne. Ale samozrejme aj odchody do zahraničia. Keď v priebehu rokov 2005/2006 odišli postupne Seďo, Grco, Marián a Kari do Anglicka, tak to s kapelou vôbec nevyzeralo dobre. Veru, aj sme s Kokim zvažovali, či ideme ďalej alebo skončíme. Vtedy sa k nám pridal najprv na basu Milan Foľta a neskôr na bicie Martin „Trafik“ Džupinka. Ja som začal viac spievať sám a vypomáhal mi Milan. Kari sa síce pred nahrávaním tretieho albumu vrátil a aj sme ho spolu naspievali. No tesne po krste sa z rodinných a pracovných dôvodov rozhodol v kapele nepokračovať. Samozrejme, že to zaskočilo aj nás, ale rešpektovali sme jeho rozhodnutie. Stále sme však v kontakte a z času na čas si nejakú skladbu na koncerte s nami zaspieva.   

Smutná je spomienka na Trafika. Pamätám si ho ako usmiateho chalana. Je veľmi milé, ako si ho stále na koncertoch pripomínate. Hrozil vtedy aj definitívny koniec Saprophyte?

Áno, to bolo niečo hrozné. Bola sobota ráno a zavolal mi Marek Džupin, či viem čo sa stalo. Najprv som tomu nechcel veriť a trvalo mi dosť dlho to prijať a nejako spracovať, že tu už fakt nie je. A to, že si ho stále pripomíname na koncertoch, je to najmenej, čo môžeme na jeho pamiatku urobiť. Máme aj tričká s jeho kresbou a podpisom. Originál kresby nám darovala Trafikova sestra Zuzana, za čo ešte raz ďakujeme. Posledný koncert s Trafikom sme odohrali na 4Brothers festivale v roku 2018. Tým, že Trafik chodil hore dole medzi Prahou a Sninou, sa nám skúšky obmedzili na jednu za dva – tri mesiace. Potom prišiel covid a nehralo sa viac-menej vôbec. A po jeho smrti to vyzeralo na koniec kapely. Asi najväčšiu zásluhu na tom, že fungujeme ďalej, mal Marek Džupin. Po tom, čo chodieval pracovať do zahraničia, sa rozhodol zostať doma a presvedčil nás, aby sme hrali ďalej. Prvým koncertom od leta 2018 bol spomienkový koncert na Trafika v Snine 11.11.2022 (na Martina). 

Predstav prosím terajšiu aktuálnu zostavu kapely. 

Momentálne hráme v zostave: Jaroslav „Koki“ Lozák (gitara), Marián Sarnecký (gitara), Štefan Laputka (basa), Marek Džupin (bicie) a Marek Gábor (spev)

Asi to najdôležitejšie, čo  Saprophyte tento rok čaká, je 30. výročie a koncert, ktorý sa chystá s oslavou tohto jubilea. Bude to 20.septembra v prešovskom klube Stromoradie a podľa dostupných informácií to bude poriadna showka. Skúšajú teda s vami už hostia a budeme môcť na pódiu vidieť staré známe tváre?

No určite to bude najdôležitejší koncert roka. Chystáme sa na to už dlhšie, aj keď nie všetko ide podľa plánu. Mali by sme vystúpiť v pôvodnej zostave, ktorá nahrávala prvý album. Seďo (bicie), Grco (basa), Riči (gitara), Marián (gitara), Kari a Marek (spev). V tomto zložení odohráme pár skladieb, potom Ričiho vymení Koki a dáme par vecí z druhého albumu. Zvyšok koncertu dohráme v terajšej zostave.

Skúšame to už nejaký čas, ale menší „problém“ je Riči, keďže žije v Prahe. Už viackrát tu bol na skúške, čiže by to nakoniec malo byť v poriadku. Druhým „problémom“ je Kari, ktorý je pracovne dosť vyťažený a ešte aj otvárali s Mayom nový prešovský klub 263. Zatiaľ bol na skúške iba raz, ale isto nejaké skladby dá. Spolu s nami vystúpia kamoši z One Voice. Bohužiaľ, kapela Šarišská Nátierka pre úraz ich bubeníka nakoniec nevystúpi. Namiesto nich sme pozvali kultovú kapelu Strecha.

Pripravili ste aj nový merch a reedíciu vašich troch albumov na CD. Budú teda k dostaniu na akcii?

Áno, máme nejaké nové tričká, pánske aj dámske k 30. výročiu, plus chystáme ešte nejaké prekvapko, ale asi až priamo na koncerte. Budú aj tričká, ktoré máme v ponuke už dlhšie.  CD ešte sú, aj keď sa už niečo samozrejme predalo.  

Tie albumy na CD ma veľmi zaujímajú. Sú tam aj nejaké bonusy či nový remastrovaný zvuk?

Na albumoch sú tie isté skladby a s tým istým zvukom. Rozhodli sme sa spraviť tieto CD, lebo si ich aj teraz pýtali ľudia na koncertoch. Zmenila sa iba potlač na CD, kde pribudlo logo k 30. výročiu kapely. Taká zaujímavosť je, že prvý album má pôvodné booklety, ktoré boli vytlačené ešte v roku 2000. Našiel som ich u rodičov, keď som hľadal nejaké staré fotky a samozrejme som ich použil. 

Ako je to nateraz s novými skladbami a novým materiálom? Môžeme očakávať plnohodnotný nový album?

To je dobrá otázka. Máme tri skladby viac-menej hotové a nejaké ešte rozpracované. Zatiaľ nám chýbajú texty. Momentálne však kvôli septembrovému koncertu skúšame poväčšine staré veci v rôznych zostavách. Preto teraz na nové veci nie je veľmi čas. Je totiž dosť zložité, zosúladiť 9 ľudí na rôzne dni a časy a to ešte cez leto, keď boli dovolenky. Verím, že po výročnom koncerte s tým už pohneme.

Saprophyte. Foto – Adam Priščák

Je hlavným skladateľom teraz gitarista Koki?

Nepovedal by som, že hlavným skladateľom, ale samozrejme, veľa dobrých nápadov je od neho. Potom to je väčšinou už spoločné dolaďovanie v skúšobni. V dnešnej dobe je paráda, že keď ti doma niečo napadne, vytiahneš telefón a nahráš si to, aby si nezabudol. Čo samozrejme robíme aj my. 

Zahrali ste veľa koncertov, dosť často hráte v Prahe. Na ktorú akciu najradšej spomínaš? Pridaj pokojne aj nejakú veselú historku.

V Prahe sme fakt hrali už viackrát. Je to asi preto, že pred časom sme sa zoznámili s chalanmi z kapely Crosscheck a odohrali nejaké koncerty na Slovensku a v Čechách. Nejaký čas s nimi hral aj Trafik, keď bol v Prahe. Crosscheck sa po čase rozpadli, ale niektorí členovia ostali pokope a založili kapelu Konfront. Takže naša spolupráca pokračuje ďalej. Rovnako ako v Prahe sme viacero koncertov odohrali aj v Hradci Králové s kapelou Everyday Hate. Stále sa tam radi vraciame, lebo sú tam super ľudia aj koncerty.

A čo sa týka zážitkov, tých bolo veľa, ale buď sa nedajú publikovať, alebo by takto vytrhnuté z kontextu asi nepripadali ľudom až také zábavné ako nám vtedy. Ťažko vypichnúť jeden koncert, ale v čase, keď sme začínali, by nikomu z nás nenapadlo, že budeme hrať ako support pre také kapely ako Agnostic Front, Sick Of It All, Pro-Pain, Hatebreed, Mucky Pup, First Blood, Born From Pain, Schizma, Spider Crew. Veľmi tomu pomohol hudobný klub Collosseum v Košiciach, ktorý sa vypracoval natoľko, že tam pravidelne chodia svetové kapely rôznych žánrov.     

Venuješ sa okrem spevu aj nejakému hudobnému nástroju?

Bohužiaľ, neviem hrať na žiaden nástroj, preto spoluhráčom so skladbami veľmi nepomôžem. Myslím, že keby moja učiteľka hudobnej výchovy zo ZŠ vedela, že už roky spievam v kapele a máme za sebou niekoľko stoviek koncertov, tak by tomu určite neverila [smiech]. Na druhej strane sa viac venujem riešeniu koncertov a merchu.    

Marek Gábor v začiatkoch.

Poprosím tvoj 5 TOP najobľúbenejších albumov  všetkých čias. Alebo aspoň kapiel ako takých.

Uf, päť je dosť málo. Dám desať a už si vyber, koľko ich tam dáš.

1. Madball – Set It Off
2. Agnostic Front – My Life My Way
3. Sick Of It All – Scratch The Surface
4. Biohazard – Urban Discipline
5. Life Of Agony – River runs red 
6. Gorilla Biscuits – Start Today
7. H2O – Nothing To Prove
8. Dropkick Murphys – Do Or Die 
9. Terror – Keepers Of The Fight 
10. Warzone – The Sound Of Revolution  

Vedel by si mi odporučiť nejakú novú zaujímavú kapelu?

Austrálska kapela Speed je zaujímavá, aj keď to nie je až taká nová kapela, ale ja som ju objavil len nedávno. 

Ďakujem za tvoj čas, vidíme sa na Stromku. Pokojne tvoje slová pre fans na záver.

Ďakujem za záujem o našu kapelu. Na koncert na Stromoradí by som chcel pozvať všetkých, čo na nás chodia pravidelne podporovať, ale aj tých, čo chodili v čase, keď sme krstili prvý či druhý album. Aj keď možno už teraz takú hudbu nepočúvajú, ale bolo by to skvelé, keby sme sa po rokoch opäť všetci stretli. Takže, deti odniesť na sobotu ku starým rodičom a šup šup na koncert [smiech].   HARDCORE STILL LIVES !

Lístky na koncert 30 rokov Saprophyte sú v predpredaji v sieti Ticketlive.

text: Dodi Košč
foto: archív Mareka Gábora