Besna: Kultúrou národa nemusia byť len ľudové kroje, ale aj poučenie z minulosti

Besna má za sebou raketový štart. Hneď s debutovým albumom Zverstvá získala ocenenie Radio_Head Awards v kategórii Hard & Heavy. V jeseni minulého roka vyrazila na československé miniturné v spoločnosti ďalších držiteľov tohto ocenenia a teraz prichádza s druhým štúdiovým albumom Krásno. Hoci tentoraz skupina siahla po zdanlivo optimistickom názve, ide o oveľa temnejšiu nahrávku. Kontrasty má však Besna rada a na ich vlne pokračuje aj 25.januára, kedy v bratislavskom PAKTe krstí nový album v spoločnosti špeciálnej hosťky Kataríny Málikovej.  

Na jednom hudobnom portáli som našla článok z roku 2022, kde o vás napísali: „Besna sa so silným debutom Zverstvá uchádza o miesto na mape svetového metalu.“ Odvtedy prešli skoro dva roky a môžeme bilancovať. Ako sa vám v tomto smere darilo?

Samuel Dudlák: Neviem, či sa nám to podarilo. Ostali sme ukotvení na mape východnej Európy. Na medzinárodnej scéne je to ťažké a odvíja sa to aj od koncertovania. S Pinťom máme malé deti a nevieme sa uvoľniť na dlhú dobu, aby sme išli ďaleko na turné. Koncertujeme v rádiuse okolo tisíc kilometrov.

Martin „Pinťo“ Pinter: Veľmi vidno, že kde koncertujeme, tam nás ľudia aj zvyknú počúvať. Výnimkou je USA.

Samuel: V USA sme ešte nehrali, ale podľa štatistík máme aj tam fanúšikov. Oslovili nás dve malé vydavateľstvá – jedno španielske a druhé americké, a vydali nám na kazetách album Zverstvá. Myslím, že toto nám trošku pomohlo v USA. Stále ide o malé čísla, ale mám pocit, že v štatistikách nám USA vybieha.

V USA sa hudbe postavenej na post-black metale celkom darí. V posledných rokoch sa vychrlilo veľa podobne zameraných kapiel a je čím zložitejšie odlíšiť sa. Čo je to vaše, čím sa snažíte byť iní?

Samuel: My sme nikdy nemali ambíciu robiť post-black metal. Na tom sa zhodneme všetci v kapele. Každý počúval niečo iné a hľadali sme prienik. Chceli sme hrať niečo, čo sa bude nejakým spôsobom páčiť každému z nás a budeme si to vedieť užiť. Ľudia nám začali hovoriť, že im naša hudba znie ako post-black metal, a tak sme si teda pozreli, čo to ten post-black metal je. Nebudem klamať, teraz tento žáner už máme napočúvaný a inšpirujeme sa ním, ale nikdy to nebol náš cieľ. Nehovorili sme si, že toto je teraz trend, tak poďme robiť takú hudbu.

Pinťo: Hľadali sme sa, nosili ďalšiu a ďalšiu hudbu, až kým sme v kapele nenašli spoločnú reč a toto je jazyk, ktorým teraz hovoríme. Je to určite post-black. Aspoň čiastočne.

Vám sa s debutom Zverstvá podarila pozoruhodná vec. Vyhrali ste Radio_Head Awards v kategórii Hard & Heavy. Aký dopad do malo na vašu kariéru v dlhodobom horizonte?

Pinťo: Určite nám to veľmi pomohlo. Boli sme v pozícii neznámej kapely, ktorá vydala svoj prvý dlhohrajúci album. Získali sme nomináciu na Rádiohlavy, vďaka čomu sme aj mali možnosť zahrať si na Rádiohlavách a ešte sme ich aj vyhrali. Aj na číslach sme si všimli, že nám vtedy narástla počúvanosť. Keď sme neskôr koncertovali, ľuďom to pomohlo poznať naše meno.

Samuel: Možno aj niektoré koncerty sa nám podarilo dohodnúť vďaka tomu, že sme vyhrali cenu, ale našou motiváciou nie je vyhrávať Rádiohlavy. Bez ohľadu na to, či vyhráme alebo nie, máme chtíč venovať sa hudbe a to je nad všetkým. Či si to niekto všimne alebo nie. Na druhej strane, určite nám to pomáha. Keď sa človek niečomu venuje a dá do toho veľa energie, prináša mu to radosť, ale vždy poteší, keď si to niekto všimne a baví ho to tiež. Potom to nerobíme len pre nás.

Besna na odovzdávaní Radio_Head Awards v roku 2023. Foto – FB Besna

16.januára vám vyšiel druhý album Krásno. Hovorí sa, že album je momentkou obdobia, v ktorom vznikal. Aké bolo pre vás toto obdobie?

Samuel: Jedným slovom náročné.

Pinťo: O tomto albume dvojnásobne platí, že je to snapshot toho obdobia. Boli sme v stave, že sme s tvorbou a nahrávaním už nechceli ďalej otáľať. Mali sme striktný deadline. Chceli sme nahrávať v štúdiu Pulp s Jakubom Hríbikom, kde sme nahrávali aj Zverstvá. Zároveň nám do toho prišiel život. Jakub vtedy čakal nový prírastok do rodiny a tiež nebolo jasné, ako to bude fungovať ďalej s priestormi štúdia. V januári 2024, kedy sme mali hotovú jednu pesničku, s ktorou sme boli všetci spokojní, sme sa zrazu dostali do stavu, že máme zajednané štúdio na máj a čo bude do mája hotové, to nahrávame. Vďaka tomuto všetkému je to snapshot prvého polroka 2024.

Čo sa týka nálady, tento album je určite temnejší ako Zverstvá. Vždy platilo, že píšeme o tom, čo vidíme okolo seba a čo nás trápi. Témou textov je temnota, ktorej sa treba postaviť čelom a nezatvárať pred ňou oči. Nevychádza to z osobného napätia v živote, ale album skôr reflektuje svet, v ktorom žijeme.

Zatiaľ čo pri debute Zverstvá ste zvolili až beštiálny názov, jeho oveľa temnejší nástupca dostal ľúbivé poetické meno Krásno. Je to pekný kontrast.

Samuel: Samozrejme, bol to náš zámer. V umení pôsobia kontrasty silnejšie. Častokrát môže vyznieť temnejšie niečo, čo na prvú nie je temné, ako keď nejaká brutálna deathmetalová kapela vydá album brutal gutural masaker.

To znie, že podobný prístup ste aplikovali, aj keď ste plánovali krst albumu. Svoj set tam totiž odohrá Katarína Máliková. 

Samuel: Katka má podľa mňa niektoré pesničky oveľa temnejšie ako my. Myslím si, že pokiaľ ide o hĺbku jej skladieb a temnotu v nich, ešte sa od nej máme čo učiť. Naše spojenie je podobný príbeh ako s post-black metalom. Vznikalo postupne a organicky. Na začiatku sme chceli mať vlastnú release šou. V Bratislave je dnes problém nájsť neopozerané miesto pre našu hudbu. Je tu Pink Whale, kde sme hrali naposledy a plánujeme tam aj ďalšie koncerty. Je tu Fuga, kde je nie vždy ideálny zvuk. Potom je tu Randal, s ktorým majú niektorí hodnotový problém. Chceli sme, aby bol náš krst nejakým spôsobom jedinečný. Napísal som kamarátovi Janovi Jazvecovi, ktorý sa dlho venuje koncertom. Ponúkol sa, že by nám pomohol s hľadaním priestorov. Najskôr navrhol kostol Klarisky. Cez BKIS (Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, pozn. red.) sa dá podať žiadosť, tak sme spísali projekt. Tiež sme sa s Jazvecom bavili, či by nám nevedel dohodnúť nejaký support. Nechceli sme do kostola dávať tri metalové skupiny a on nám navrhol Katku Málikovú. Ja s Pinťom sme veľkí fanúšikovia Katky, takže sme na to hneď kývli a oslovili ju. Z BKIS nám napokon odpísali, že náš zámer nie je akusticky vhodný do tohto priestoru. To je argument, na ktorý nemám čo povedať, lebo asi je pravda, že v kostole by sme nezneli najlepšie. Síce by to bol zážitok, ale zvukovo by to nebolo bohviečo. Keď padla táto možnosť, Jazvec akciu presunul do PAKTu a Katka zostala. Veľmi sa na ňu tešíme. Neviem si ani predstaviť lepšiu zostavu. Mne sa ten nápad aj kontrast veľmi páčia a mám pocit, že dokonca to korešponduje aj s témou albumu.

Pinťo: Aj Postalgiu aj Pustvopol (štúdiové albumy Kataríny Málikovej, pozn.red.) som veľmi veľa počúval ešte keď sme robili Zverstvá. Vtedy sme mali chlapčenské sny, že by bolo super, keby sme s Katkou Málikovou mali nejakú spoluprácu. Prepojenie folkového a moderného by bolo veľmi zaujímavé, ale ako malá metalová kapela sme mohli len snívať. Odvtedy bolo niekoľko akcií, kde Katarína Máliková hrala s tvrdými kapelami a my sme vtedy len ticho závideli a pozerali z publika.

Samuel: Pravda je, že sme nikdy nemali gule spýtať sa jej.

Jednou z tém, ktorým sa na albume venujete, je úpadok kultúry. Dnes je ten úpadok úplne jasne viditeľný, ale váš album vznikal dávnejšie. Čo vás vtedy vyprovokovalo venovať sa tejto téme?

Pinťo: Album vznikal už v tejto klíme. Úpadku kultúry a jeho zastieraniu sa venuje skladba Krásno. Je o prekrývaní úpadku niečím gýčovým. Vezmeme niečo, čo je škaredé a skazené vo vnútri a dáme na to gýčové pozlátko, pod ktorým si poslucháč môže predstaviť, čo len chce. Vychádza to z dnešnej doby. Nespomeniem si na konkrétny moment, ktorý by ma inšpiroval, skôr ide o veci nazbierané za nejaké obdobie – drobnosti, ktoré hrali na tú istú nôtu. Vždy mávam texty rozpísané nejaký čas. Ide akoby o zmrazený moment v čase, ktorý obsahuje veci, ktoré ma vtedy zaujali a trápili.  Takýmto spôsobom sa snažíme robiť všetky texty. Sú tu texty ako Neha, ktorá bola o veľmi konkrétnej udalosti (vražda Matúša a Juraja pred kaviarňou Tepláreň v Bratislave, pozn. red.), alebo Hranice, tiež o veľmi konkrétnej udalosti, ale väčšinou máme snahu popisovať nejaký trend a náladu sveta.

Skladba Hranice je poctou Janovi Palachovi a všetkým, ktorí mali odvahu postaviť sa proti utláčaniu komunistickým režimom. Čo vás motivovalo vzdať poctu ľuďom, ktorí bojovali proti okupácii?

Pinťo: Ide o pokračovanie trendu z predchádzajúceho albumu. Aj skladba Zverstvá je na veľmi podobnú tému. Na každom albume sme mali text, ktorý bol proti totalitným režimom a hlavne tým, čo boli v našej krajine, či už ide o Slovenský štát alebo ČSSR.

Vy ste generácia, ktorá už komunizmus veľmi nezažila. Predpokladám, že sa k vám dostali komentáre, že čo vy o tom viete, keď o tom píšete.

Pinťo: Práve takéto komentáre sú to, čo nás motivuje písať o tom ďalej, lebo aj ako mladí ľudia, ktorí tú dobu už príliš nezažili, máme pocit, že sa na to zabúda. Potom vzniká priestor prekrúcať históriu a používať ju v iných súvislostiach. Ja ako mladý človek som o minulom režime počul od rodičov a zároveň si myslím, že každý, kto si o ňom niečo naštuduje, dôjde k podobnému názoru a malo by to byť votkané do kultúry národa. Opäť sa tým dostávame ku kultúre národa a že to nemusia byť len ľudové kroje, ale vždy je to aj nejaké poučenie z minulosti.

Vy ste sa aj na sociálnych sieťach celkom intenzívne venovali činu Jana Palacha a okolnostiam, ktoré tomu predchádzali, ale aj udalostiam, ktoré nasledovali. Brali ste to ako ďalší spôsob ako šíriť osvetu?

Samuel: Skôr sme chceli komunikovať náš singel Hranice. Dával som si pozor, aby to nebolo príliš politické, ale neviem, či sa mi to podarilo. Skôr asi nie, lebo si nás všimla nejaká trolia farma a jeden náš príspevok dostal celkom zabrať. Na druhej strane som si hovoril, že konečne! Už dosť dlho koketujeme aj s politickými témami a mal som pocit, že zatiaľ sme nedostávali toľko hejtu, ako by sme si možno zaslúžili, tak sa teším.

Pinťo: My sa veľmi snažíme nebyť politickí a bol by som rád, keby sme boli apolitickí, ale je to inak.

Samuel: Nie je to náš zámer, len ide o témy, ktoré nás trápia a hnevajú a black metal má byť o hneve, takže mne to dáva perfektný zmysel. Veľakrát som sa dostal do diskusie, či má byť hudba politická. Podľa mňa je všetka hudba politická. Už len fakt, že niekto je umelec a má priestor na slobodné vyjadrenie, ktoré mu neobmedzuje žiadne politické zriadenie, je podľa mňa politický akt. Bez ohľadu na to, o čom je to samotné umenie.

Prejdime nachvíľu k zvuku nového albumu. Je to veľká tlaková vlna, ktorá hneď poslucháčovi narovná frizúru.

Samuel: Keď som sa pýtal Jakuba Hríbika, ktorý nás nahrával, či chce nejakú zvukovú referenciu, ako by náš album mal znieť, povedal, že netreba, že on presne vie, ako to má znieť. Musí to je*ať. Mám pocit, že sa mu to podarilo.

Pinťo: Mám veľmi rád jeho výrok, že to musí trhať deti z chodníka.

Veľmi výraznou je na albume basgitara.
Pinťo: Niekoľko posledných iterácii albumu bolo v štýle: „Daj basu hlasnejšie.“

Samuel: To sme riešili pri prvom singli Krásno. Aj vo finálnej verzii singlu sme mali pocit, že basa nie je veľmi výrazná, ale potom sme ho už dali von, lebo ako sa hovorí, lepšie je dokončené ako perfektné. Na albume ešte Jakub trochu upravil zvuk basy, takže tam je ešte zreteľnejšia.

Ako sa vám hľadala zhoda medzi vašou a Jakubovou predstavou o výsledku?

Samuel: Náročne, ale myslím si, že o to ide. Život je boj a bez toho to nejde. Tridsať minút materiálu sme nahrávali mesiac a potom sa album ešte dlho mixoval. Jakubovi Hríbikovi pomáhali aj Jakub Tirčo a Jakub Spiszak. Bol to náročný proces a ku koncu sa dostavila aj frustrácia z toho, ako dlho to celé trvá. Nebudeme sa tváriť, že to bola prechádzka ružovou záhradou, ale všetko, čo má byť kvalitné, si potrebuje prejsť náročnými fázami. Beriem to ako súčasť cesty.

Pinťo: Opäť by som odcitoval Kuba: „A čo si myslíš, že to nahrávanie bude ako dva týždne v Disneylande?“

Jakub Tirčo vám na album prispel gitarovým sólom v skladbe Krásno. Ako vznikla táto spolupráca?

Samuel: Jakub je na albume v dvoch roliach. Zložil a nahral gitarové sólo a editoval náš album. Prvýkrát sme sa naživo stretli v Headbanger_FM a po relácii sme si ešte išli sadnúť na pivo. Tam sme sa spoznali. Máme ho veľmi radi a mali sme s ním perfektnú skúsenosť. Parádne nám zmixoval prvý album Zverstvá. Máme radi aj jeho muziku a jeho prístup k sólam. Mali sme predstavu, že by sme chceli sólo, ktoré znie ako Jakub Tirčo a povedali sme si, že radšej ho zavoláme, ako sa budeme snažiť napodobniť jeho sóla.

Čo sa týka editácie albumu, to vzniklo úplne prirodzene. Jakub Hríbik s ním spolupracuje  na viacerých projektoch a sám nám povedal, že Jakub Tirčo je najpovolanejší človek na Slovensku na editáciu aj mix nášho materiálu.

Keď som prvýkrát videla obal vášho albumu Krásno, hneď mi pripomenul Swallow the Sun a ich Moonflowers. Predpokladám, že tam ste ale inšpiráciu nečerpali. Aké ste dali zadanie Andrejovi Eternal pri tvorbe návrhu?

Pinťo: Už sme sa dnes obtreli o to, že premisa albumu Krásno je zatváranie očí pred temnotou a preplácanie niečoho škaredého gýčovým pozlátkom. Toto plus ďalších pár viet a prvých trackov z albumu sme poskytli Andrejovi, a potom sme sa s ním stretli na koncerte, kde nám povedal, že si predstavuje haldu odpadkov prekrytú torzom – otvoreným hrudníkom postavy, ktorá z nej vyrastá. Od toho sme sa odrazili a ďalej už len riešili detaily.

Samuel: Pozerám si akurát ten Swallow the Sun a to je totálny ripoff. To sme ako mohli spraviť (smiech)? Ja to až teraz prvýkrát vidím a dobre, že som to doteraz nevidel (smiech). Nevadí, už je to za nami.

Obal albumu Krásno

Uvádzate, že Krásno vzniklo s podporou Fondu na podporu umenia. Niektorí muzikanti radšej ani neskúšajú získať podporu kvôli veľkej byrokracii, iní sa toho celkom boja a nechávajú si pomôcť inými. Aké ste mali skúsenosti vy?

Samuel: Toto bol náš prvý projekt, ktorý sme podali na FPU. Po tejto možnosti sme poškuľovali už dlhšie, ale nikdy sme nenabrali odvahu pustiť sa do toho. Druhá vec, ktorú chcem spomenúť pre dokreslenie kontextu, je, že podporu sme dostali ešte pred nadobudnutím aktuálnej novely FPU.

Mal som rešpekt, že to bude niečo strašne komplikované a zložité, a je. Pomohlo mi, že máme v okolí viacerých ľudí, ktorí s tým už mali skúsenosti a boli im schválené projekty. Najviac zo všetkých nám pomáhal Viktor Ori. Viackrát sme si telefonovali, vysvetlil nám, ako to funguje, ako sa na to máme pozerať a čo je a nie je dôležité napísať. Vysvetlil nám štruktúru programu a na čo vlastne žiadame podporu. Čiže ďakujeme Viktorovi, ale aj všetkým daňovým poplatníkom. A teda tento album, na rozdiel od iných diel, ktoré vznikajú s podporou z verejných zdrojov, je venovaný všetkým.

Spomínali sme, že sa v textoch venujete aj politickým témam. Nedávno na slovenskej metalovej scéne zarezonoval prípad skupiny Solipsism, ktorým boli zrušené koncerty v Lipsku a Ľubľane kvôli údajnému prepojeniu na neo-nacistickú blackmetalovú scénu (NSBM). Údajné prepojenie pramenilo z toho, že bývalý člen kapely bol kedysi členom inej slovenskej skupiny. Tá vydala dva albumy u poľskej nahrávacej spoločnosti, ktorá v minulosti vydala albumy aj NSBM skupinám.  Samotní Solipsism však s touto scénou ani jej myšlienkami nemajú nič spoločné. Neobávate sa, že niečo podobné by sa mohlo stať aj vám? Keď to preženiem, Tomáš Beňuška zo Solipsism, ktorým boli kvôli prepojeniu na NSBM scénu zrušené koncerty v zahraničí, hosťuje na vašom albume.

Samuel: Myslím si, že Solipsism paradoxne najviac uškodilo, že o sebe hovoria ako o apolitickej skupine. My to o sebe netvrdíme, preto si nemyslím, že by sa nám niečo podobné mohlo stať, aj keď rovnaká rozprávka by sa dala vymyslieť aj o nás. Teda nie že vymyslieť. Všetko, čo o Solipsism uviedli, boli fakty, len nech si každý sám zváži, či to boli relevantné dôvody na zrušenie koncertu. Najúsmevnejšie na tom celom bolo, že hoci sa ten klub búchal do hrude, že ako strašne bojuje proti fašizmu, jediné čo dosiahli bolo, že poslali ôsmich Slovákov a jedného Dána v dodávke domov (Solipsism boli na turné s dánskym projektom Udånde, pozn.red.). Je to zvláštne. Doba je vyhrotená po všetkých stránkach, nielen po tej pravej, ale aj po tej ľavej. Je smutné, že sa to deje.

Zhodli ste sa, že Besna je politická skupina. O vašich postojoch k vojne na Ukrajine alebo podpore LGBTQI+ hovoríte otvorene,…

Samuel: Ale podobné názory majú aj Solipsism, len o tom nehovoria vo svojej hudbe. To je jediný problém na tom celom. Tomáš zo Solipsism je bezpečnostný analytik Globsecu a ja si myslím, že on chce od tých politických tém utiecť a v textoch rieši skôr svoje vnútorné témy.

Vy ste sa niekedy dostali do problémov kvôli svojim názorom?

Samuel: Jasné, ale v rámci možností sa snažíme vyberať si, kde hráme a s kým hráme. Hrali sme v krčmách a kade-tade, kde sú ľudia hákliví na hocijaký náznak politického názoru. Apolitickosť je do black metalu zažratá. Takže áno, stretli sme sa s tým, ale našťastie sa nám nestalo to, čo Berlin Manson (za vyvesenie dúhovej vlajky kapelu na koncerte napadla skupina mužov a spevákovi Adamovi Dragunovi zlomila sánku, pozn.red.).

Pinťo: Paradoxne, za najviac vášnivú politickú tému sa považuje naša skladba Neha, a keď hovoríme niečo viac o nej.

Text: Barbora Stuchlíková
Foto: Werdza photography