Mám pocit, že hudba je dnes v najlepšej kondícii, hovorí Michal Kaščák

Festival Pohoda má veľmi veľa rozmerov. Oslava slobody, oslava tolerancie, oslava stretnutia a zároveň je to festival, ktorý umožňuje domácej scéne stretnutie so zahraničnou. O blížiacom sa ročníku sme sa porozprávali s jeho organizátorom Michalom Kaščákom.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku a počúvať môžete aj bez pripojenia k internetu. Sťahujte kliknutím sem.

Na záverečnej tlačovej konferencii vlaňajšieho ročníka Pohody odznelo, že vás čaká ťažký ročník. Ako sa vám pripravoval?

Jednoduché to nebolo a ani nie je, ale sťažujú sa všetci. V prvom rade som šťastný, že môžeme pripravovať normálny ročník a to je obrovská radosť. Som rád, že sa blíži leto. Tento podcast nahrávame v máji a to je silný čas, kedy už je teplejšie a blížia sa letné festivaly. Aktuálne sa teda teším, že sa to všetko zaplní. Zároveň je každým rokom ťažšie zohnať na festival “veľké mená”. Súvisí to s korporatizáciou hudobnej scény a mnohými ďalšími prevažne s tým súvisiacimi vecami. Je pomerne problém zohnať dodávateľov, ktorí ako tak zachovali rozumné ceny, je pomerne ťažké zohnať ľudí, ktorí chodia brigádovať alebo dobrovoľníčiť na festival. To sú pre nás výzvy, ale na druhej strane túto prácu robíme radi a považujem ju trochu aj za privilégium. Aj preto sa teším na leto a verím, že všetky tieto ťažkosti ostanú zabudnuté. 

Kto je pre teba najväčším bookingovým úlovkom blížiaceho sa ročníka?

Vždy sa teším z menších mien, ktoré považujem za ozdobu programu Pohody. V tomto roku je to pakistánska speváčka Arooj Aftab, ktorú považujem v súčasnosti za jednu z najlepších speváčok vôbec a veľmi rád ju počúvam. Keď sme ju potvrdili, viem, že sme nezatriasli Slovenskom, ale osobne som bol veľmi šťastný. A takýchto menej známych mien je tam veľa.

Najväčší úlovok prestížneho významu, koho festival tento rok dokázal zabookovať, je Central Cee, pretože je to umelec, ktorý ide raketovo hore, navyše v žánri, v ktorom je obrovský dopyt po umelcoch a ceny interpretov prudko rastú, preto booknutie Central Cee bola pre mňa veľká sila. 

Veľa rokov som sa snažil o Suzanne Vega, z čoho vznikla pekná kombinácia, keďže Central Cee je pre mladých ľudí, Suzanne Vega je osvedčená dáma, ktorá hrá roky a je to jeden kvalitný folk pop. 

Pociťujete ako festival generačnú výmenu s ohľadom na návštevníkov aj samotný line up, keďže festival začínal koncom deväťdesiatych rokov?

Každý rok zažívame malú generačnú výmenu, lebo by som nechcel, aby festival starol spolu s tým, ako mu pribúdajú roky. Alebo ako stárneme my, respektíve ja, lebo som obkolepný mladým tímom. Vždy som si na to dával pozor. V niektorých rokoch to bolo vidieť viac, v iných možno menej.

V tomto roku sme sa viac zamerali na rap, čo súvisí aj s tým, že sa mi z rapu začalo páčiť viac vecí. A nielen mne, ale aj ľuďom, s ktorými robím. Viac sa venujeme tomuto žánru. Niekto to môže vnímať ako krok k snahe osloviť mladších ľudí, ale my sme každý jeden rok chceli, aby väčšinu návštevníčok a návštevníkov tvorili mladí ľudia. Ten základ je vo veku medzi dvadsať a tridsať rokov. Že k nám chodia aj starší ľudia, považujem za skvelé, pretože festivaly považujem za veľmi dôležité multigeneračné stretnutia. Za plus považujem aj to, že ľudia môžu na festival vziať aj svoje deti. 

K malej generačnej výmene dochádza každý rok, ale to, že máme za najväčšiu hviezdu tohto ročníka mladého interpreta, je fajn, no nie je to kŕčovitá snaha, zapáčiť sa silou mocou len jednej generácii. Vždy nám išlo o to, aby sa na festivale stretávali všetci možní ľudia. Ale ešte raz zdôrazním, je dôležité, aby festival nestarol s tým ako mu pribúdajú roky, ale snažil sa oslovovať najdôležitejšiu časť ľudí, ktorú zaujímajú hudobné festivaly a nimi sú mladí ľudia.

Keď si spomeniem na to, ako si zabookoval svojho času Boomfunk MC’s, ktorých si trafil tesne pred tým, ako vyleteli hore a zneli z každého juke boxu, aj dnes sa potvrdzuje, že stále hľadáš a objavuješ nové mená a každý rok sa snažíš priniesť niečo nové. Festival Pohoda je aktuálny a nemá problém zorientovať sa v záplave súčasnej hudby.

Jasné, ale dôležité je aj to, akí ľudia sú okolo. Plus vďaka tomu, že sa snažíme sledovať, čo sa deje v hudbe, výrazne mi to spríjemňuje život, lebo vidím, že dobrej hudby vzniká (z môjho pohľadu) toľko, ako nikdy pred tým. Mám pocit, že hudba nikdy nebola v takej dobrej kondícii, ako je teraz. Keď sa o tom bavím s mojimi kamarátmi, či už zo strednej alebo výšky, či mojimi vrstovníkmi, mnohí hovoria: ”Ah, to už je nuda”. A ja na to: “Čo ste sa zbláznili?”. Naopak. mám pocit, že hudba je v najlepšej kondícii a to sa týka aj žánrov, ktoré patria k takzvaným starším žánrom ako punk, alternatíva či rôzne experimenty. Mám pocit, že sa hudba posúva fantstickým smerom. Vďaka festivalu môžem byť stále šťastný v tom, že stále objavujem novú a novú hudbu. 

Minulý rok som ťa zahliadol na niektorých vystúpeniach, ako si si vyložene užíval vystúpenia. Počas tých produkcií som nadobudol pocit, že sa ti tie vystúpenia páčili kvôli tomu, lebo pripomínali tvoju domovskú kapelu Bez Ladu a Skladu. Jasné, že žánrovo boli niekde inde, ale dali sa tam nájsť niektoré prieniky. 

Neboli to náhodou Black Midi?

Áno.

Tam je možné vidieť mierne podobnosti.

Existuje aj takáto mierka, že kapela, ktorá by sa mohla objaviť v line -upe, ti niečím pripomína bezlaďákov a dobu, kedy ste hrali oveľa aktívnejšie?

Čerpania z tzv. americkej novej vlny alebo experimentálnejších kapiel z osemdesiatych rokov, tam to občas cítiť. Ale mám pocit, že Black Midi alebo aj Crack Cloud to robia absolútne po svojom a vôbec by som nikoho neobviňoval z nejakého kopírovania. Práveže je to pre mňa radosť, že si v ich hudbe nájdem niečo, čo mi pripomína svet českej alternatívnej scény alebo náš bezlaďácky svet a nemám pri tom pocit, že by to boli vykrádačky. V pope počujem často, že sa autori snažia nájsť inšpiráciu v tom, čo bývalo kedysi. Možno aj ľudia, ktorí sú v pope doma, sa tešia rovnako ako ja, keď počujú niečo, čo im pripomína to, čo mali radi kedysi. Veľmi sa mi páči, ako mladé hudobníčky a mladí hudobníci experimentujú. Už som to povedal, ale vďaka tomu, ako cez festival objavujem nové a nové kapely skoro každý deň, často nachádzam také skvosty, že som unesený a je mi ľúto, že máme v programe iba 120 a nie 220 slotov. 

Nestáva sa často, aby ste opakovali mená v programe. Tento rok sa na Pohodu vráti kapela Dry Cleaning, ktorá si predvlani užila Pohodu on the Ground, plných päť dní a päť vlastných vystúpení.  Pozval si ich preto, že opäť vydali dobrý album?

To, že vydali album, som sa dozvedel až potom. Chcel som ich už vlani na prvý nepandemický ročník. Vtedy nemohli, boli (myslím) v Spojených štátoch, preto som ich znova oslovil na tento rok.  Veľmi sa mi páči táto kapela. Presne v ich prípade to je niečo, ako svet aj našej kapely s vokálom, ktorý niektorí ľudia nemôžu ani počuť, pripadá im to bezduché, hentaké a tam také, ale ja mám pocit, že práve to je na nich výnimočné. Plus o ich kvalitách svedčia mnohé ceny, ktoré získali. A darí sa im nielen v rámci britskej hudobnej scény, ale aj v Spojených štátoch. Veľmi sa z nich teším. Niekto môže na prvý pohľad povedať, že je to málo energická hudba, ale aj vzhľadom na to, že som ich videl na Pohoda on the Ground odohrať niekoľko koncertov, môžem povedať, že na pódiu fungujú fantasticky. 

Špecificky som si ich zapamätal aj preto, že mi počas rozhovoru, ktorý som s nimi robil na Pohoda on the Ground, priznali, že sa v kapele dohodli, že sa budú venovať iba muzike. O viac sa z nich teším.

Niečo ako Chiki liki tu-a. (smiech)

Mne sa páčia aj Sleaford Mods, to sú moji ďalší obľúbenci, ktorých ale nemáme tento rok na festivale. So speváčkou Florence z kapely Florence and the Machine spravili fantastickú pesničku. 

Príde si tento rok zaspievať Björk na festival aspoň v rámci jednej pesničky ako hosťka?

(smiech) Nie, ale príde Arca, ktorá s Björk spolupracovala, z čoho sa teším. Arcu sme chceli, mimochodom, už v tom roku, keď bola u nás Björk, takže je to tiež dlhší príbeh a teraz to vyšlo. 

Veľa priestoru dostane opäť domáca muzika, a keď si pozrieme iba samotný rozpis mien v programe, okrem toho, že sa takmer neopakujú v porovnaní s vlaňajším ročníkom, príde viacero interpretov, ktorí sú označovaní za novú vlnu, s čím sa oni nestotožňujú, keďže na scéne pôsobia niekoľko rokov, ale v istom momente sa tomuto označeniu nedalo vyhnúť, pretože z undergroundu vzišlo niečo, čo si postupne všímajú aj ľudia mimo ich okruh. Či už je to môj nový obľúbenec Dušan Vlk alebo Zea (Alžbeta Ferencová), ktorú som poznal oveľa skôr ako sa preslávila vďaka televíznemu miniseriálu Iveta. Máš pocit, že naša scéna napreduje a vznikajú nasledovníci, ktorí budú o desať-pätnásť rokov zažívať to, čo my a na ich koncerty budú chodiť ľudia, ktorí teraz na nich vyrastajú?

Vieš, Dušan Vlk je človek, ktorý sa objavil vlani alebo predvlani v Garáži a medzitým sa, mám pocit, stal absolútnou špičkou v rámci rapu na Slovensku. Bol som na jeho kocnertoch, obidva sa mi veľmi páčili, obrovská energia. Som rád, že si spomenul Dušana Vlka. A Zea? Keď som dostal email, absolútne som netušil, že ide o populárnu herečku, pretože za menom Zea som ju vôbec nehľadal. Pustil som si jej pesničky, zdá sa mi to byť kvalitný pop. Pop nepočúvam a pri nej sa mi zdalo, že ju chcem mať na festivale. Povedal som jasné, vezmeme Zeu na festival, až potom som zistil, že je populárna herečka. A takýchto mien je viac.

Krstní otcovia sa mi zdajú ako výborná mladá kapela a ešte príde celá várka kapiel, ktoré pre nás bookuje Denis Bango z The Wilderness, kde sú úplne mladé kapely ako Kovošrot, Deti, Sex a podobne. 

Mám pocit, že sa scéna u nás vyvíja dobrým spôsobom. Samozrejme by to chcelo niekoho ako spomínanú Björk, ktorá by to posunula aj do medzinárodných vôd, ale slovenská scéna je na tom veľmi fajn a veľmi dobre. Tiež by sme nechceli, aby sme sa dostali do situácie, že budeme na festivale opakovať stále tie isté mená už zavedených kapiel, dajme tomu nie tých najstarších, ale stredno-generačných, čomu sa zámerne vyhýbame. Chceme stále prinášať nové a nové mená. Zo zavedených máme tento rok v programe Fallgrap, Gleba, Janku Kirschner a všetko ostatné sú nové tváre. 

Keď sme spomínali Zeu, mne k nej príde ako zaujímavá dvojička Caroline Polachek, s ktorou by si mali čo povedať vzhľadom na muziku, ktorú robia aj pôvod, keďže Caroline má slovenské korene.

Áno, a zaujímavé tiež bolo, keďže máme produkčného, ktorý sa volá Polaček, robil som si srandu, že príde “jeho rodina”. Opýtal som sa na to agenta, ktorý mi potvrdil, že má slovenské korene. Či sa stretnú, necháme na nich, uvidíme. Našťastie náš koncept Artist Village, kde sa stretávajú všetci umelci, je skvelý. Aj preto si myslím, že môže prísť k ich stretnutiu.

Zea na Pohoda deň_FM. Foto – Adam Zvolenský

Za veľmi krátky čas si dvakrát navštívil Ukrajinu, ktorá bude mať umelecké zastúpenie aj v tohtoročnom programe. Aby mohli vycestovať do zahraničia ukrajinskí umelci a umelkyne, rozhodnutie podlieha schvaľovaciemu procesu tamojšieho ministerstva kultúry. Kto teda príde tento rok na Pohodu?

Na Ukrajinu som sa dostal už trikrát. Najskôr som tam išiel ako Music Ambassador v rámci cesty, ktorú organizovala iniciatíva Music Saves Ukraine a ukrajinská asociácia hudobných eventov. Neskôr som tam išiel dvakrát sám. Vždy som skombinoval Kyjev, Cherson a ďalšie mestá ako Mykolajiv, Ľvov a podobne. Vďaka tomu som spoznal veľmi veľa mien z ukrajinskej scény. Myslím si, že je veľmi dôležité využiť silu festivalov na komunikovanie silných tém a samozrejme, najsilnešou témou na komunikovanie je v súčasnosti v Európe vojna na Ukrajine, ktorú tam vedie Ruská federácia. Hudobná scéna Ukrajiny je fantastická a fantastická je celá kultúrna scéna Ukrajiny, ktorá je, bohužiaľ, decimovaná ruskou agresiou, preto si myslí, že ju treba podporiť v čo najväčšej možnej miere. 

V tomto roku budeme mať zatiaľ minimálne osem hudobných vystúpení. Veľmi som hrdý na to, že budeme mať tri nové diela, ktoré píšu priamo pre Pohodu jedna skladateľka a dvaja skladateľka z Ukrajiny, ktoré zahrá vo svetovej premiére Komorný orchester Slovenského národného divadla. Prídu viaceré zaujímavé mená z rôznych žánrov ako Alina Pash, Kurs Valüt, Ragapop, Dakh Daughters, UA Tribal a ďalších. Považujem to za niečo prirodzené. Okrem toho budeme mať Ukrajinu prítomnú aj v literárnom stane a diskusiách. Chersonské divadlo odohrá fantastickú hru, budeme mať inštalácie aj stánok iniciatívy Music Saves Ukraine. Aspoň takýmto spôsobom vieme vyjadriť spolupatričnosť a podporu Ukrajine. Zároveň inštitúcie, iniciatívy a organizácie, ktoré spomínam vykonávajú na Ukrajine mimoriadne záslužnú činnosť. Bol som v Chersone v priestore, kde sa rozdávala humanitárna pomoc, ktorú organizoval Music Saves Ukraine a to bolo niečo fantastické. Z môjho pohľadu sú to zmysluplné veci a zároveň ide o vynikajúce umelecké počiny. Nie je to len nejaké gesto podpory, ale zároveň aj prezentácia kvalitných vecí od našich susedov. 

Rusko sa snaží vymazať na Ukrajine ukrajinskú kultúru, o to viac je dôležité dávať priestor ukrajinským umelcom priestor na podujatiach, vďaka čomu môžu byť zaznamenané aj pre budúce generácie. Plánujete nejaké nahrávky v spolupráci s Rádiom_FM alebo inými partnermi? 

Áno. Aj na Pohoda deň_FM vystúpil ukrajinský umelec UA Tribal. Na Pohode chceme nahrať práve svetovú premiéru spomínaných troch nových diel, ktoré zahrá Komorný orchester SND a chceme ich vydať na vinyle ako normálnu nahrávku. Z tohto by malo vzniknúť niečo vyložene pamätné. Samozrejme, budeme robiť streamy a prenosy do Rádia_FM. 

Tvoja ostatná cesta na Ukrajinu nadväzovala na to, že si vrátil Cenu Tatra Banky. Finančnú odmenu, ktorá s ňou súvisela si odovzdal Vladovi Jaremčukovi z iniciatívy Music Saves Ukraine. Po návrate si povedal, že to, ako si Ukrajina váži svoju kultúru, je neuveriteľné. Je to momentálne o národnej hrdosti?

Ukrajina je v ťažkej situácii, lebo všetko, čo sa týka štátnej aj komerčnej podpory, väčšina prostriedkov ide na obranu krajiny voči ruskej agresii. Kultúra je na tom veľmi zle. Zároveň sa veľmi sprísnili podmienky (hlavne pre mužov) pre možnosť vôbec vycestovať z Ukrajiny, pretože došlo k dvom zásadným škandálom, kedy boli zneužité možnosti opustiť Ukrajinu za účelom kultúrnej reprezentácie krajiny. Dvaja umelci to, bohužiaľ, zneužili nepríjemným spôsobom, čo malo dopad na to, že je to teraz komplikovanejší proces. Táto podpora je teda komplikovanejšia, ale čo považujem za úplne zásadné vôbec pre podporu kultúry, totižto sa často bavíme, ako štát podporuje kultúru, alebo aj komerční partneri, podstatné je, aby kultúru podporovali ľudia, ktorí na ňu chodia, čiže návštevníci a návštevníčky koncertov, ľudia, ktorí si kupujú umenie a podobne. A toto je na Ukrajine úžasné. Je vidieť, že sú ľudia hrdí na to, čo robia ich umelkyne a umelci. Týka sa to rádií, návštevnosti koncertov a vlastne čohokoľvek. 

Bol som v dočasnej galérii, ktorú navštívili za veľmi krátky čas desaťtisíce ľudí a hovoril som si: “Vau, to je neuveriteľné číslo”. Z môjho pohľadu tam dochádza k tomu najpodstatnejšiemu pre kultúru – je podporovaná samotným záujmom ľudí, ktorí v tej krajine žijú. A to prajem aj našej kultúre. 

Globálnou témou, ktorá je na Pohode prítomná každoročne, je ekológia. Čo ste pripravili v tomto smere?

Každý rok rozvíjame veci, ktoré robíme dlhodobo, ako si spomenul. Nastavenia máme tak vysoké, že patríme k lídrom v ekologickej oblasti v rámci európskej festivalovej scény. Sme držiteľom ceny Green Operation Award pre najzelenší festival v roku, kedy sme túto cenu získali, čo je obrovský úspech.

Tento rok budeme mať vodíkový generátor, čo sú skôr “ozdoby”. Primárne ide o to, aby sme dodržiavali tie veci, ktoré sme si nastavili a častokrát sú spojené so zvýšenými nákladmi na festival, ale podľa mňa sú to dobre investované peniaze.

Svojho času sme navrhli spoločnosti, ktorá pre nás robí vratné poháre, systém vratných riadov, ktorý teraz rozvíjame ako spoločný projekt. Plus rozvíjame naše silné veci ako vratné poháre, čoraz viac energie presúvame do pevnej siete, čo predstavuje nemalé investície, veľmi veľa príprav a je to celoročná práca.

Takisto sa snažíme, aby ľudia využívali zdieľanú dopravu, snažíme sa využívať čo najviac lokálnych zdrojov, čo sa týka dodávateľov od techniky až po gastro stánky.

Pripravili sme veľmi veľa aktivít, ktoré súvisia s recykláciou, s opätovným používaním textilu, rôzne výmeny, v tomto roku budeme mať špeciálnu edíciu merchu z festivalových bannerov, ktoré sú z minulých ročníkov. Bannery nevyhadzujeme a používame ich na rôzne účely, tento rok z nich vznikli nádherné dizajnové kusy.

Letisko sa snažíme zanechať za sebou vždy v lepšej kondícii, ako bolo, keď sme tam prišli, čo môže znieť zvláštne,  ale snažíme sa k nemu pristupovať s obrovským rešpektom, lebo máme radi tento priestor. Chceme, aby Zem fungovala čo najlepšie, a aj náš festival, preto ju logicky nechceme zraniť a zašpiniť. 

Klimatické zmeny sú veľkou témou, ktorú je potrebné reflektovať a reagovať na to.

A zároveň sa to týka aj umeleckého programu. Ekológia, klimatická zmena a udržateľnosť sú jednou z troch nosných tém v tomto roku (vrátane Ukrajiny a LGBTI+). Téma ľudia a ekológia bude veľmi silná napríklad vo vizuálnom umení. Centrálne vizuálne dielo od Andreja Cséfalvaya sa bude venovať práve tejto téme, ale nebude jediné.

Súvisí s tým aj hudobný program. Na Vítaní slnka budeme mať absolútne nádherný projekt Plantasia, ktorý dávame dokopy s Kristínou Smetanovou. Bude to slovenská premiéra diela Mother Earth’s Plantasia od Morta Garsona z roku 1976 venovaného rastlinkám a veľmi to súvisí s ekológiou. A takýchto aktivít, okrem praktických vecí, kedy sa snažíme, aby servis na festivale bol čo najekologickejší, máme pripravených viac.

Podľa akceptovanej metodológie používanej pre festivaly (aj keď je vždy veľký otáznik, ako má vyzerať metodológia posudzovania), sa nám podarilo, že ľudia vytvoria menej odpadu a menej uhlíkovej stopy na festivale, ako keď sú doma. Je to zaujímavé. Ľudia by to mohli rozporovať, preto sám upozorňujem, že sú tam metodologické veci, ktoré sú otázne, ale vychádza to podľa štandardov, ktoré sa používajú a pre nás ako festival je to super, lebo väčšina festivalov tak nedopadá. Na tému ekologie teda budeme reagovať cez praktické aj umelecké veci a najsilnejšie cez vizuálny stage. 

Festival Pohoda sa roky vyhýbal podávaniu žiadostí o rôzne granty. Asi pandémia koronavírusu spôsobila, že ste sa zapojili do niektorých výziev a boli ste aj podporení. Aký zmysel vám to dáva?

Áno, vyhýbali sme sa fondom, ale výnimočná doba, výnimočné riešenia. Máme podporu od Fondu na podporu umenia a podporu od takzvaných Nórskych fondov, ktoré poskytujú krajiny Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Tam sme získali podporu na Koncerty pre Martinu a Jána v Gregorovciach (tento podcast sme narhávali 6. mája na Koncerte pre Martinu a Jána v Gregorovciach, pozn. red.), kde môžeme privítať Arnu Margret z Islandu. Získali sme ho na Café Kušnierik a tiež na Koncert pre všímavých, ktorý býva vždy v novembri. Výhodou pre nás je to, že si môžeme dovoliť realizovať veci, ktoré by sme inak nemohli zrealizovať. Zároveň treba povedať, že byrokracia spojená s riešením fondov je absolútne katastrofálna a veľmi by som uvítal, keby sa to zjednodušilo. 

text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Adam Zvolenský