Dnes už vieme, že sme schopní, hrať tanečnú hudbu na dychové nástroje, hovorí Tomáš Paľo z B.D.H.S.

Blikajúci Dychový Hudobný Systém vzbudzuje zvedavosť u značnej časti publika nielen svojím názvom, ale aj obsadením. Trombonista Tomáš Paľo hrával vždy na dychové nástroje, kedysi dávno v jednej kapele dokonca na basgitare, a hoci pochádza z undergroundových kruhov, počúval veľa zahraničnej tanečnej hudby.

Pri nej si bol istý, že dychové nástroje dokážu sprostredkovať silu tanečnej hudby v živom prevedení. Už dávno pred tým, keď bol členom Chiki liki tu-a, premýšľal nad tým, ako energiu a silu elektronickej tanečnej hudby preniesť prostredníctvom dychov do koncertnej podoby. Výsledkom je debutový album Fluorescent Highlighter, ktorý reflektuje vývoj kapely a jej jednotlivé etapy.

Kým prejdeme k tomu, koľko decibelov hudby je priateľná dávka, tak poďme sa pozrieť na váš aktuálny počin Fluorescent Highlighter, akým spôsobom vznikol nápad, založiť kapelu B.D.H.S.? Fanúšikovia ťa poznajú ako trombonistu, údajne si chvíľu hral aj na basgitare. Vznikol nápad, robiť tanečnú hudbu na dychových hudobných nástrojoch ešte v čase, keď ste s Ľuboslavom Petruškom robili projekty v čase vášho pôsobenia v kapele Chiki liki tu-a?

Nápad robiť takúto tanečnú hudbu, akú dnes robíme s B.D.H.S., nevznikol vtedy, ale vždy som si myslel, že hudobné nástroje majú dynamický rozsah, ktorý ľudia pri tanečnej hudbe vnímajú ako niečo, čím sa nechajú ohúriť a dychové nástroje vediať spraviť tento tlak. To bol základ, ale nebol to plán.

Spomedzi projektov v rámci Chiki liki tu-a existoval drum’n’bassový projekt s názvom Culture Travelers, ale ani ten nemá presah na to, čo robíme teraz, pretože som v ňom bol s Ľuboslavom Petruškom a Rasťom Uhríkom.

Album Fluorescent Highlighter ste uviedli do života na koncerte, ktorý dostal samostatný koncept. Bola to klubová party, veľa svetiel, fluorescentných prekvapení a po hudobnej stránke program vyskladaný od rave party až po luxusné lounge hranie.

Veľmi sa teším, že to takto vyšlo. Podarilo sa nám prispôsobiť na to klub, ktorý aj pôsobil akjo tanečný klub.

S B.D.H.S. si dávate záležať aj na vizuálnej stránke koncertov. Vnímaš to ako výhodu?

Vždy sme to chceli. Keď sa dá, je na to príležitosť alebo sú na to financie. Zakaždým skúšame postaviť niečo so svetlami, čo by sme si mohli dovoliť a prekvapilo by to ľudí na danom mieste. Už len keď zapneme diskoguľu na ulici, ľudí prekvapí. Spraví to efekt a ľuďom prinesie radosť. Tri roky na tom spolupracujeme so svetelným dizajnérom Lukášom Križanom z Prešova. Robíme to vždy, keď máme možnosť. Boli sme tak na Pohode, v Bratislave, kde sme hrali na väčšom pódiu alebo v Brne. Často sa bavíme o tom, čo si predstavujem, na čo Lukáš reaugje, že to je síce pekné, nie všetko sa dá spraviť, ale vždy nám pomôže, aby sme mali aj kvalitný vizuál. To, čo pripravil v Prešove, bolo nielen pekné, ale aj efektné. Celý strop v klube a UV svietenie bolo super.

Výhoda Prešova je nielen v tom, že je tu veľa muzikantov, ale súčasne aj veľa skladov s technikou, čo súvisí priamo priamo s tým, že tu vzniká veľa muziky. Akým spôsobom pripravujete svetelný dizajn vašich show?

Zakaždým mám svoju predstavu, na ktorú sa opýtam Lukáša, ktorý má takisto výborné nápady. Hľadáme, čo je realistické lebo samozrejme každý videl koncert na Youtube alebo niekde inde a povie si, že toto chcem. Nie je to vždy jednoduché a niekedy sú tie veci naozaj drahé a je zbytočné ich mať na malom pódiu, kde to nebude vyzerať tak, ako si to človek predstavuje. Lukáš má aj svoje predstavy, ktoré spolu dávame dokopy, aby to bolo niečo, čo je len pre nás. Na krste sme použili dlhé LED tyče, ktoré sme už nosili so sebou, ale Lukáš z nich postavil niečo úplne iné. Každý priestor sa dá vďaka ním zrazu prispôsobiť a zároveň ľudia vnímajú, že keď hrá táto kapela, vyzerá to inak.

BDHS.

BDHS.

BDHS.

BDHS.

Hrali ste na mnohých podujatiach. Ale aj na netradičných miestach. Okrem klubov a festivalov napríklad na viniciach, v parkoch a dokonca na otvorení stavby. To muselo byť iné techno?

Keď dokončuješ hrubú stavbu a je postavená strecha, tak sa robí party, na ktorej sú dodávatelia, staveníci a všetci zúčastnení. V Bratislave nás zavolali na party k bloku, ktorý robili pri Novej Cvernovke. Majú tam trojpodlažnú podzemnú garáž. Objednali si nás aj so svetlami. Keď sme tam prišli a Lukáš Križan postavil techniku, vyzeralo to ako diskotéka v Anglicku. Bol to podzemný betónový masaker.

Anglicko 80. roky?

Tak si to predstavujem, že to tam tak mohlo vyzerať. Prídeš niekam, kde nič nie je a zrazu tam postavíš illegal rave party.

Ako sa vyvíjal hudobný výraz B.D.H.S. a skladieb, ktoré sa nachádzajú na albume? Jednotlivé skladby sú prierezom období – keď ste začínali, skúšali a experimentovali so zvukom až po súčanú podobu.

Začínali sme traja – saxofón, trombón a veľký bubon. Neskôr sme mali trúbku a pridali sa bicie. Miešalo sa to rôzne až nás napokon bolo šesť. V lete, keď sme chodievali hrať, tak keď som vedel, že potrebujeme spievať na niektorých akciách, kde nebolo ozvučenie, chodila s nami Laura Fahian.

Hudba sa teda vyvíjala tak, ako sa vyvíjal v čase aj samotný program a hudobná koncepcia. Skúšali sme opačný postup. Nie ako akustická hudba ovplyvní elektronickú, ale ako elektronická ovplyvní spätne akustickú. Aby sme ju vedeli zreprodukovať s tými nuansami, ktoré majú elektronické nástroje k dispozícii. Na dychových nástorjoch je to ťažké, pretože zopakovať za sebou desaťkrát to isté, je náročné, pri elektronickom nástroji to je ľahké. Postupne sa nám darilo prísť na to, ako to spraviť. Postupne sme mali vyriešenú akustickú predstavu, ako to hrať, až po elektronickú, v ktorej sme miešali rôzne zvuky, vrátaneč toho, že sme mali kompletne elektronické bicie. Prešli sme si teda rôznymi fázami a tie sú zachytené na našom albume, ktoré sa udiali za päť rokov.

Ako sa pozeráš na súčasnú hudobnú scénu? Na festivaloch aj v kluboch čoraz častejšie vidieť interpretov, ktorý hrajú z počítačov a na pódiách je minimum živých nástrojov. 

Myslím si, že ľudia, ktorí stoja pod pódiom, sú zvyknutí na úplne iné, ako keď som bol mladší. Očakávajú aj zvukovú kvalitu, ktorú je extrémne náročné zreprodukovať pomocou hudobných nástrojov aj inštrumentálne. Preto sa oveľa skôr uchýlia k tomu, lebo to je naozaj ťažké, aby to takto znelo naživo. Časť z toho je nahratá, ide z podkladu a veľa vecí majú pripravených. Nezdá sa mi, že to je niečo zlé. Ale keď robíš len toto, stane sa, že zvuky, ktoré sú na elektronickom nástroji, napríklad na drum machine, zvuk kopáku alebo basy je tak extrémne dobrý pre aparát, že vonku ide z pódia extrémne silný. Ľudia, ktorí to takto robia si neuvedomujú, že kedy mali to isté vyrobiť na normálnom nástroji, stojí to veľa úsilia. Myslím si, že to nadužijú, používajú to tak často, že to stratí svoju údernosť.

Stane sa to štandardom a tým pádom ťa to zvukovo v skladbe neprekvapí.

Je to ľahké, stlačíš kláves a ozve sa zvuk, ktorý keby si chcel spraviť na hudobnom nástroji, potrebuješ šiestich ľudí aby zahrali jednu notu a k tomuju  ešte aj musia dobre zahrať, a to je ťažšie. Tento efekt si teda necháš na vtedy, kedy vyznie. Keď to máš k dispozícii stále, stane sa, že to je ľahké , používaš to vždy a tým pádom strácaš moment prekvapenia. Keď necháš minútu napätia a potom prídeš s tým zvukom, tak to je paráda, ale keď stále znie, uši si zvyknú.

Keď hráme s B.D.H.S. na pódiu alebo v menších kluboch alebo miesta, kde sa to dá zvládnuť, hráme medzi ľuďmi pod pódiom a čiste akusticky. Je rozdiel medzitým, keď idú nástroje cez aparát, znieme hlasnejšie, je to silnejšie a je to neporovnateľne väčší tlak. Sranda je, keď prídeš medzi ľudí a začneš hrať, trvá asi 20 sekúnd, kým sa prispôsobia uši a opäť ti príde, že to je nahlas.

Keď vznikal B.D.H.S., boli ste traja. Bolo to o tom, že ste skúšali a doteraz hľadáte, kam dokážete váš zvuk a hranie posunúť?

Na začiatku sme skúšali, či sme schopní niečo také spraviť. Dnes už vieme, že áno. Aktuálne je pre mňa skôr zaujímavé, nakoľko to vieme postaviť tak, že použijeme zvuky, o ktorých sme sa bavili, zmiešať na časti, ktoré sú orhcestrálne, akustické a elektronické. Plus je v tom pre mňa výzva, ktorá je strašne ťažká, spraviť tanečnú hudbu so slovenským textom, ale aby to nevyznelo smiešne. Nie stále sa to môže podariť, ale možno raz sa to podarí. (smiech)

Väčšinou ľudia u nás v slovenčine odmietali hudbu tohto druhu aj preto, lebo mala triviálne slovenské texty. Aj im rozumiem, pretože to nie je ľahké napísať tak, aby slovenčina nevyznela banálne.

Keď si počul slovenskú elektronickú hudbu s trápnym textom, tak kým znela len hudba, aj si si povedal, že to je dobré, až kým sa neobjavil text až si sa hanbil?

Nie že hanba, ale viem čo hovoríš. Keď je elektronická hudba, v ktorej väčšinou sú strašne zúfalé umelecké texty, ale skôr narážam na tanečnú hudbu, ktorej zástupcom na Slovensku je asi Maduar alebo ani neviem, kto ďalší. Ani jedna nebola taká, pri ktorej by si povedal, že je super. Myslím si, že sa to dá, len uvidíme. Možno sa to nepodarí a možno sa to podarí.

Na koľko vám vyhovuje variabilita hrania v rámci live performance? Že môžete ísť na pódium, ktoré je veľké, vybavené veľkým aparátom alebo viete ísť na vinicu, kde nie je nutné nič ozvučovať, lebo máte výhodu akustických nástrojov. 

Nebol to zámer, ale skôr bolo nutné, preniesť naše hranie na veľké ozvučené pódium, pretože od určitého množstva ľudí v publiku, to už neoblúžiš. Aj sme to chceli  spraviť, ale pri našom zložení nástrojov je to omnoho ťažšie, ako by to bolo pri štandardnej zostave basa, bicie, gitara. Prišli sme na to, že veľa vecí musíme urobiť úplne inak. Museli sme všetky veci dať do linky, museli sme si to mixovať a procesing na zvuku musí byť aj pri dychových nástrojoch. Je to komplikovanejšie, ako by sa zdalo a preto je náš akustický set absolútne slobodný, lebo si vyberiem trúbku a idem hrať. Myslím si, že oboje je pre ľudí dôležité.

BDHS je veľmi špecifická formácia v rámci slovenskej muziky a dnes tu aj odznelo, že veľa vecí je komplikovaných lebo sú to inštrumentálne výkony aj s presahom na technológie. Čo je ľahké, jednoduché na BDHS pre teba a pre kapelu?

Pre mňa je jednoznačné to, aký message chceme dať ľuďom. Väčšinou to kapely nevedia, lebo hrajú metal alebo niečo, ale podľa mňa je message danej skupiny, že radšej sa zabávaj lebo už možno nebudeš môcť, že to nie je komplikované. Mne to nepríde zlé, keď ľudia sa zabávajú a ja sa teším, keď im k tomu môžem hrať.

Najbližšie potvrdené koncerty B.D.H.S:

12.5.2023 Smer Klub 77,  Žilina
13.5.2023 Food Fest, Žilina
27.5.2023 Staromestské slávnosti, Žilina
10.6.2023 Deň Detí, Žilina
16.6.2023 Zvuk for Modra, Modra
24.6.2023 Svätý Jur
8.7.2023 Prakovce
29.7.2023 Fest Fajny Fest, Strážky
4.8.2023 Festival Atmosfera, Hontianske Nemce
5.8.2023 Woodnastocka, Poráč
11.8.2023 Malomfesztivál, Orom-Srbsko
28.8.2023 Svadba
2.9.2023 Hel Fest, Prešov
7.10.2023 HRNT, Hruštín

text a podcast: Edo Kopček
nahrávanie, mix a master zvuku podcastu: Dušan Papp
foto: Ľuboš Krahulec