VÁCLAV NECKÁŘ O PRVOM VIANOČNOM ALBUME „MEZI SVÝMI“

„Mezi svými“ – to je príznačný názov pre najnovší album populárneho českého speváka Václava Neckáře. Zaujímavé je, že ide úplne o prvú „neckářovskú“ vianočnú dosku. I keď, vlastne jedinou, skutočne vianočnou nahrávkou, je song „Ježíšku z dávných dní“. Nálada albumu však úžasnou muzikou a báječnými textami strhne každého. Zamyslenie, rozjímanie, spomienky … to všetko môžete vďaka hudobnej novinke zažiť. Václav Neckář spolu so svojím bratom Janem a skupinou Bacily i vystupuje. S dvojicou bratov sme sa porozprávali predovšetkým o novom albume, no prvá otázka smerovala k Václavovmu zdravotnému stavu.

Ako sa máte?

V.N.: Snažím sa. Dokonca na koncertoch už medzi pesničkami aj moderujem, hoci ma Honza musí ešte občas opraviť.

V novembri ste absolvovali 10 koncertov, to je asi dosť náročné…

J.N.: Viete, my sme v časoch našich začiatkov absolvovali aj 35 koncertov mesačne, niekedy dva za deň. Toto je prechádzka ružovou záhradou.

V.N.: Pre mňa sú práveže horšie koncertné pauzy. To máte totožné ako so starým autom. Keď ho naštartujete, ide. Problém nastáva po dlhšej pauze. Koncertovanie ma nabíja energiou, zbožňujem publikum, nikdy v ňom nebýva núdza o úsmevné momenty. V lete dosť často koncertujeme na námestiach a publikum vždy chce, aby sme na pravé poludnie zahrali i Půlnoční.

Honzo, máte dospievajúceho syna. Asi cez neho sa na vašom novom albume ocitol i detský spevácky zbor Pueri gaudentes, je to tak?

J.N.: Je to pravda. On v tomto zbore kedysi spieval. Teraz má sedemnásť a už tu nespieva. Hlasovo by nezodpovedal potrebám zboru … skrátka už vyrástol.

Václave, už je to päťdesiat rokov, čo spolupracujete s vydavateľstvom Supraphon. A k tomuto výročiu ste dostali i medailu!

V.N.: Presne tak. Pražská mincovna sa s firmou Supraphon dohodla a výsledkom je táto krásna záležitosť. (s pýchou ju ukazuje) Dokonca je dostupná v dvoch variantoch – moja tvár je razená v striebre, i v zlate.

J.N.: Takže zlatý Vašek i strieborný Vašek. A aký je v skutočnosti? To nik netuší… (smiech)

Dohliadali ste na vašu podobizeň na minci?

V.N.: Áno, ale nebolo to príliš nutné. Jaromír Švejdík, autor výtvarného návrhu, ma pozná a veľmi dobre vie, ako vyzerám. Výsledok hodnotím veľmi kladne.

Spomeniete si ešte na vaše prvé nahrávky pre Supraphon?

V.N.: Úplne prvú pesničku pre Supraphon som nahrával v štúdiu na pražských Kobylisích, pôvodne to bolo Klicperovo, dnes Salesiánské divadlo. Pán dirigent Votruba ma vtedy prizval k spolupráci s Tanečním orchestrem Československého rozhlasu. Tá pesnička sa volala Ze soboty na neděli, no všetci ju poznajú ako I vám jednou bylo sedmnáct. Jej autormi sú Mojmír Smékal a Ivo Fischer. Keď som ju nahral, pán dirigent mi hovorí: „Počkajte, mám tu ešte jednu.“ Sadol si ku klavíru a začal hrať Tu kytaru jsem koupil kvůli tobě. Takže hneď na mieste som naspieval rovno aj druhú skladbu. Písalo sa 3. mája 1965.

A obe pesničky sa okamžite stali obrovskými hitmi!

V.N.: Áno, a vyšli aj na mojom prvom albume. Bola to vlastne taká výberovka – vtedajší riaditeľ Supraphonu Šeda na ňu vybral moje najväčšie hity. Album sa volal: Václav Neckář zpívá pro mladé.

Po necelých 50. rokoch vydávate svoj prvý vianočný album. Prečo ste s jeho vydaním tak dlho otáľali?

J.N.: Nie je to tak, že by Vašek nikdy predtým nič vianočné nenahral. Už v šesťdesiatych rokoch s Martou Kubišovou, Karlem Štědrým, Karlem Hálou, Evou Pilarovou, Helenou Vondráčkovou, Milanem Chladilem a Karlem Černochem naspieval koledy pre televízny cyklus Píseň pro Rudolfa III., neskôr sme pre neho s Edou Krečmarem napísali vianočnú pieseň Štědrý den. Čisto vianočných vecí ale bolo skutočne pomenej. Aj preto sme sa myšlienkami na vydanie vianočného albumu až doposiaľ nezapodievali. Nakopla nás Půlnoční. Uvedomili sme si, že Marta Kubišová, Karel Gott i Helena Vondráčková majú na konte už niekoľko vianočných albumov. Zhodli sme sa, že aj Václav by pre svojich fanúšikov mohol nahrať niečo k Vianociam a spríjemniť im tak sviatočné chvíle.

V.N.: No a nakoniec sme mali toľko úžasných piesní, že Půlnoční sa na dosku ani nezmestila.

O vianočnom albume ste hovorili už minulý rok, no nakoniec ste dátum vydania posunuli…

J.N.: Pôvodný zámer bol trochu iný a nekorešponduje s výsledkom. Mali sme pripravených päť alebo šesť nových pôvodných piesní a tie sme chceli doplniť coververziami osvedčených hitov a vianočných hitov typu Purpura. Keď tieto pôvodné piesne počul Dušan Neuwerth, ktorého som k spolupráci prizval, zámer sa zmenil. Dušan usúdil, že by stálo za to nahrať album z čisto pôvodných piesní. Tak sme si dali na čas a vydanie albumu odložili. A dobre sme urobili. Zrazu sme mali tridsať krásnych pôvodných piesní, takže bolo z čoho vyberať. Snáď si tam každý jeden človek nájde to svoje.

Album sa volá Mezi svými; a ja mám pocit, že vaša „rodina“, okruh spolupracovníkov a priateľov sa neustále rozrastá!

V.N.: Áno, rozrastá, a čo sa napríklad samotných autorov týka, generačne by podaktorí z nich mohli byť našimi vnukmi či vnučkami. A napísali naozaj krásne melódie a texty. Nakoniec si aj tak myslím, že nejde o tradičný vianočný album. Skôr ho vnímam ako impulz k zamysleniu. Album je výnimočný i tým, že obsahuje texty troch detí významných textárov, ktorí sa už žiaľ na albume nemohli podieľať.

J.N.: Oslovili sme i osvedčených spolupracovníkov, napríklad Edu Krečmara či Zdeňka Rytíře. Zdeněk nám sľúbil dva texty, no bohužiaľ zomrel. Jeho manželka Helenka nám ale prezradila, že o písanie textov sa pokúša aj ich dcéra Ája. Ponúkol som jej teda otextovať celkom ťažkú melódiu a výsledkom som nadšený. Jedná sa o pesničku Pomíjivá. S Honzou Fischerem, synom Iva Fischera, sa poznáme už roky a vedeli sme, že sem-tam niečo napíše. Nakoniec nám poslal dva texty, Andělé strážní a Za všechny blízké. A s Václavem Koptou, synom Pavla Kopty, sme vstúpili do spolupráce cez Supraphon. Pesničky Jsou s námi a Hlídá je Bůh sú nádherné. Takže deti slávnych otcov sa, podľa môjho názoru, vydali tým správnym smerom.

V.N.: Celé je to skutočne symbolické. Za tých, ktorí už medzi nami nie sú, s nami spolupracovali ich potomkovia. A Alenka svoj text k piesni Pomíjivá venovala svojmu otcovi Zdeňku Rytířovi.

… ale určité veci majú svoje pokračovanie, a to práve v deťoch. O tom je napríklad pesnička Ježíšku z dávných dní. Spievate v nej, že ste ako dieťa milovali Vianoce – tak isto ako neskôr váš syn, potom jeho syn, až sme sa dostali k vnúčatám.

V.N.: To je pravda. Ale štyri vnúčence má zatiaľ iba Honza. No, čo nie je, môže byť.

J.N.: Text Edy Krečmara je v zásade o nás dvoch. On nás pozná veľa rokov a vie o nás mnoho. Mimochodom, práve on nám napísal text k piesni My to spolu táhnem dál.

Na albume sa niekoľkokrát objavuje motív anjelov. Máte pocit, že nad vami bdejú?

V.N.: Dúfam! Verím, že okolo mňa je niekoľko anjelov, ktorí na mňa ustavične dávajú pozor. A budú v tom i pokračovať. Zabrzdia ma, keď budem chcieť spraviť niečo zlé, a naopak pomôžu mi robiť veci lepšie.

J.N.: Na mňa dozerajú určite. Som o tom presvedčený. Veď sa na mňa pozrite! (smiech) Ale vážne: myslím si, že každý má svojho anjela. Ide len o to, či ho dotyčný počúva alebo nie.

Václave, veľká vec: po prvý raz v živote ste naspievali regulérny duet Martou Kubišovou!

V.N.: Je to naozaj zvláštne, že sme nikdy predtým žiadny duet nenaspievali. Mohlo by sa zdať, že v Golden Kids sme nejaký mali, no tam to bolo väčšinou tak, že jeden z nás mal sólo a ostatní mu robili krovie. Alebo sme spievali všetci traja dohromady. Stalo sa to až teraz a mám z toho ohromnú radosť. Boban Ondráček svojho času tvrdil, že naše hlasy k sebe priveľmi nepasujú. No myslím si, že čas všetky hrany vybrúsil a výsledok dopadol veľmi dobre.  

Stretli ste sa spolu počas nahrávania?

V.N.: Stretli, hoci každý z nás nahrával svoju časť osamote. Boli sme tam ale prítomní obaja.

Bol to nostalgický zážitok? Spomínali ste aj na vzájomné a dávnejšie spolupráce?

V.N.: Bol, hoci my si i v súčasnosti sem tam niečo zaspievame. Predovšetkým na Letní scéne Divadla Ungelt, ktoré sa stalo Martinou domovskou scénou. A občas zavíta do našich programov aj ako hosť.

Čím sa odlišuje album Mezi svými od vášho predchádzajúceho albumu Dobrý časy?

J.N.: Dobrý časy je vyložene autorský album Jaromíra 99 a Dušana Neuwertha. Na albume Mezi svými sa podieľalo oveľa viac autorov, vďaka čomu je celá doska skutočne pestrá. A nie je ani štýlovo uzavretá ako Dobrý časy. Takže ide o album celkom odlišný, čo je samozrejme dobre. Tak to má byť.

V.N.: Dramaturg i producent dosky Dušan Neuwerth vybral veci, ktoré sme následne nahrali. Výber bol namojveru zložitý a dokonca neprešli ani niektoré Honzovy veci!

J.N.: Teraz to vyznelo tak, ako by boli úplne hrozné! (smiech) Faktom je, že vo finále sa stretlo hneď niekoľko kvalitných piesní a bolo potrebné, aby výslednú dramaturgiu urobil iba jeden človek. Nechali sme to na Dušana, ktorý na albume nemá žiadnu vlastnú pesničku. Vyradil z neho dve veci.

A nakoniec ste mu to odsúhlasili?

J.N.: Áno. Uznal som, že sa viac hodia na inú dosku.

Čo sa stane s piesňami, ktoré zostali navyše?

J.N.: To záleží od úspechu tohto albumu. Pokiaľ bude mať Supraphon záujem, aj na budúci rok sú predsa Vianoce.

Dlho dlho nič a odteraz sa budeme môcť každé Vianoce tešiť na nový album?

V.N. + J.N.: (smiech) To určite nehrozí. Teraz by sme veľmi radi predstavili album Mezi svými našim fanúšikom na koncertoch. Nielen tento rok, ale hlavne ten budúci.

ZDROJ: SUPRAPHON 2015