28.06.2016 sa v Majestic Music Clube konal riadny hardcore. The Amity Affliction si vyšli na tour a priniesli so sebou austrálskych kamošov Deez Nuts a Thy Art Is Murder.
Pre mňa osobne dosť nevšedná kombinácia kapiel, každá z nich má trošku iný štýl a nevedela som si predstaviť hrať ich za sebou. Z tohoto večera mám trocha zmiešané pocity.
Na začiatku večera o 20:00 vystúpili na pódium Deez Nuts so svojím typickým zvukom. Túto austrálsku formáciu netreba predstavovať, keďže na Slovensku sú dosť známi a hrajú tu pomerne často. Deez Nuts začali večer so svojím rapcoreom/nu-metalom a zahrali songy ako I hustle everyday, What I gotta do, Face this on my own, Stay True. Po cca 20 minútach hrania sa však prihodil problém s bassgitarou a chalani desať minút riešili technickú závadu. Gitarista Matt ‚Realbad‘ Rogers a spevák JJ Peters nám zatiaľ robili spoločnosť hovorením vtipov, čo bolo síce milé a sympatické, ale srdce mi krváca, že sme stratili 10 minút hudby. Čas ostal asi na 2 posledné pesničky a skončili pesničkou Band of brothers. Po koncerte som sa stretla s JJ Petersom a trošku som ho pri cigaretke aj vyspovedala 🙂
Veľa krát som si vypočula váš posledný album. Nakopne ma, keď som lenivá, vybijem si energiu, keď som nahnevaná. Aká je hlavná podstata tohto albumu pre teba? Čo bola hlavná vec, ktorú ste chceli týmto albumom povedať ľuďom čo ho počúvajú?
Neviem, neviem či som tým albumom chcel niečo konkrétne povedať. Ostatné albumy sú o party, keď ich niekto počúva sú plné pozitívnej energie. Word is bond je trošku temnejší, songy sú o hneve, samozrejme aj tu nájdeš pozitívne veci, ale je predsa temnejší.
Neviem si predstaviť, žiť ten typický „tour life“ isto to má veľa pozitív aj negatív a určite máte mnoho zážitkov. Čo bolo to najviac šialené, čo ste spravili na tour?
Najviac crazy vec, čo sme urobili bolo asi keď sme vtlačili auto do rieky v Anglicku (smiech). Robíme toho veľa šialeného, stačí si pozrieť naše DVD.
Kedy si budeme môcť vypočuť nový album?
V decembri dokončíme nahrávanie, čiže na začiatku budúceho roka by to malo byť .
Nie ste tu 1.krát, takže ste mali možnosť vidieť aj Bratislavu. Páči sa vám tu? Máme pekné baby, že vraj hehe.
Áno je tu veľmi pekne a aj baby ste tu pekné (smiech).
Na Slovensku máme veľa začínajúcich kapiel, čo by si im poradil, ak by si mohol ?
Robte si čo chcete, aj keby vám ľudia hovorili, že by to malo znieť tak alebo onak. Robte, čo je správne a robte to dobre. Nezáleží na tom čo si myslia, keď to vás bude napĺňať a budete s tým stotožnení.
Veľa času trávite na cestách, akú hudbu počúvate? Ktoré kapely vás ovplyvňujú ?
Ja počúvam rap, ale ostatní v kapele počúvajú iné veci, tanečnú hudbu, heavy metal, hardcore alebo rock. Ovplyvňujú nás hlavne kapely z NY hardcore scény.
Po rozhovore som sa znova presunula do sály, kde už začínali Thy Art Is Murder a riadne rozprúdili dav. Čo musím vytknúť k tomuto koncertu bol ich zvuk, neviem čo sa stalo zvukárom, ale nebolo to OK. Ľuďom to ale až tak nevadilo a zabávali sa ako o dušu, niektorí ju tam možno aj nechali. Zahrali nové aj staré songy a pred stageom bolo všetko od moshu až po wall of death. Koncert ukončili pesničkou Holy War a v tichosti odišli do backstageu. Ten kto sa veľmi neponáhľal domov mohol stretnúť neskôr speváka aj gitaristu na terase a dať si s nimi pivko, fotku, poprípade pokecať 🙂
Po pivku medzi koncertami už o 22:00 začali The Amity Affliction. Vidieť ich hrať na festivale a hneď na to v klube bola riadna zmena, teda aspoň pre mňa a táto kapela mi teda oveľa viac sedela na festival. Zároveň, po deathcore keď začne hrať kapela ako TAA je trošku šok pre uši haha. Absolútne týmto nechcem TAA kritizovať, chalani sú vo svojom žánre naozaj dobrí, len mi to proste po Thy art is murder nesedelo. Setlist bol celkom dobrý a nechýbali songy ako Lost & Fading, Don’t Lean on Me, The Weigh Down či I Bring the Weather With Me.
V každom prípade môžem povedať za všetkých, že koncerty boli výborné, kapely si každý užil a chceme viac, viac takýchto akcií. Octopus chválim za dodržiavanie časového rozpisu, naopak nabudúce by možno nebolo zle zariadiť šatne, aby sa v moshi nepozabíjali v ruksakoch 🙂
KOMPLETNÝ FOTOREPORT NÁJDEŠ TU!
text: Monika Kocsisová
foto: Peter Štyri