Ako spoluzakladateľ a dlhoročný basgitarista legendárnych Megadeth zabezpečil nesmrteľnosť, no to neznamená, že sa s tým uspokojil. Po jeho nútenom odchode z jednej z najväčších metalových kapiel David Ellefson namiesto utápania sa v sebaľútosti skáče od jedného projektu k druhému. Aktuálne sa nachádza na turné Bass Warrior Tour, na ktorom nevynechá ani Slovensko. Z jeho väčšinou strohých odpovedí je zrejmé, že je to človek, ktorý si svoj čas cení a starostlivo rozdeľuje, no to vôbec neznamená, že nemá čo povedať.
Momentálne ste členom, prípadne zakladateľom viacerých kapiel a projektov a každý má vlastnú hudobnú príchuť. Ktoré z nich považujete za svoju prioritu číslo jedna, a v ktorej sa cítite najviac vo svojej koži?
Mám ich rád všetky rovnako a každá kapela má v mojom živote svoj účel. Do všetkých dávam sto percent výkonu, ale, samozrejme, prioritou je vždy aktuálne tá, v ktorej treba v danej chvíli byť pripravený makať.
Turné Bass Warrior Tour začalo 23. februára a bude končiť tromi zastávkami na Slovensku (Vrútky, Košice, Bratislava). Z toho, čo som čítal v tlačovej správe, som pochopil, že to má byť akýsi recitál, budete hrať nejaké klasické hity z Vašej kariéry, nejaké songy, ktoré sa naživo nikdy nehrali. Bude to nejaké „best of“ vystúpenie?
Máme pripravenú naozaj širokú škálu piesní, ktorých sa za mojich viac ako štyridsať rokov v profesionálnom hudobnom biznise nazbieralo dosť. To bol náš hlavný cieľ, ponúknuť čo najväčší rozsah songov, ktorých som bol súčasťou. Ak bude publikum ovládať angličtinu, tak s fanúšikmi prehodím aj pár slov. Ale tak, ako pri mnohých medzinárodných publikách, snažím sa sústrediť viac na hudbu než na to, aby som sa vykecával.
Čí nápad bol pustiť sa do tohto typu šou? Pýtam sa preto, lebo nie je práve bežné, aby umelec hral na koncerte piesne viacerých kapiel, ktorých je alebo bol súčasťou. Obvykle je to repertoár jednej skupiny s jedným alebo dvoma prídavkami od inokade.
Súhlasím! Myslím si, že ide o veľmi jedinečnú myšlienku a je to niečo, na čo som veľmi hrdý. Spolu sa Andym Martongellim (gitaristom na tomto turné, pozn. red.) sme prišli s myšlienkou, setlistom, dali dokopy kapelu aj agentúru, ktorá to celé zastreší. Ľuďom sa to, zdá sa, veľmi páči a promotéri sa ozývajú, že by chceli nejaké zastávky pridať v tomto roku, ale aj v roku 2025, takže sa zdá, že to bola trefa do čierneho.
Andy Martongelli je zároveň aj súčasťou zostavy projektu Ellefson – Soto. Táto kapela znie na jednej strane veľmi tvrdo, ale na druhej v jej hudbe nie je núdza o množstvo hardrockových elementov. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Andy je fantastický muzikant a zároveň pevný bod môjho života, čo sa týka mojich sólových eskapád, ako aj mojich koncertných aktivít v Európe. Má ťah a kontakty na ďalších skvelých muzikantov, vďaka čomu celá táto mašinéria dokáže fungovať. A áno, aj keď radi hrávame tvrdé veci, zároveň chceme nechávať priestor aj ostatným členom, rovnako ako priestor všemožnej hudbe, s ktorou som za svoj život prišiel do kontaktu.
Keď skladáte pieseň, viete takpovediac dopredu, pre koho má byť určená?
Každé nastavenie tak trochu podmieňuje konečný výstup. Tým chcem povedať, že napríklad pre Metal Allegiance určite nebudeme skladať balady! Ale pri Ellefson – Soto sme začínali s čistým štítom a úmyslom vytvoriť niečo podobné tomu, čo by naši fanúšikovi mohli očakávať, ale zároveň sme chceli nechať možnosť zájsť trochu aj za hranice a prísť s o niečo odlišným zvukom alebo hoci aj nejakou tou baladou, ako Out of the Blue a podobne.
Mnohí hudobníci, ktorí už majú za sebou dlhšiu kariéru, skúšajú nové veci nie nutne v žánroch, ktoré ich preslávili. Obvykle svoj zvuk buď značne zjemnia alebo sa pustia do úplne iných štýlov. A potom ste tu ako zakladateľ Dieth, ktorí sú pravdepodobne tým hudobne najextrémnejším, s čím ste mali kedy dočinenia. Je thrash/deathový zvuk kapely niečo, čo ste chceli vždy vyskúšať a odrazu pre to nastal správny čas? Aký máte vzťah k extrémnejším formám metalu?
Nerozmýšľam o hudbe tak, že by som k nej priraďoval žánre alebo jej dával akékoľvek nálepky. Ak je to dobrá muzika, som rád, keď môžem byť jej súčasťou. Pre mňa sú Dieth skvelou hudbou a vytvorili sme spolu ako kapela svoj vlastný zvuk, čo je pre mňa prvoradé v akejkoľvek kapele, v ktorej som.
A čo Kings of Thrash, aký je to pocit opäť hrať piesne z ikonických thrashmetalových albumov, ktorým sa dlhú dobu nedostalo pozornosti, akú si zaslúžia?
Úplne to milujem, pretože viem, že fanúšikovia žiadali už dlhú dobu, aby sa tie piesne hrali naživo. Aj ja sa v tých songoch vraciam v čase a znovu prežívam krásne momenty z čias, keď sme tieto skladby písali a potom naživo hrali, prevažne ešte v 80. a raných 90. rokoch.
V roku 2016 ste mali hrať koncert v Prešove s Megadeth, ale ten sa napokon zrušil. Deň predtým ste s kapelou hrali na festivale v Maďarsku. Čo sa v tú noc stalo? Dostali sa k nám klebety, že ste si vypýtali stoličku, na ktorej odohráte koncert, ale Dave Mustaine skonštatoval, že to by nebola stopercentná show a tak ju radšej zrušil, vrátane ďalšieho koncertu v Česku.
Táto situácia ma mrzí, viem, že sa na nás tešilo množstvo fanúšikov. Padlo rozhodnutie, že by som sa mal vrátiť naspäť do USA, aby sa môjmu zlomenému chodidlu dostalo náležitej starostlivosti. To som si zlomil v backstagei tesne pred spomínaným koncertom, ktorý sa mal konať v ten večer. Bolo veľmi nešťastné, že sa to zrušilo, ale asi to bolo najlepšie riešenie vzhľadom na môj stav.
Čo boli najlepšie okamihy vašej kariéry?
Ešte stále ich zažívam! Samozrejme, vyhrať Grammy a podobné veci je úžasné, ale mám za sebou kopec malých víťazstiev, ako napríklad keď napíšem skvelý song alebo keď odohráme vynikajúci koncert. Myslím, že je to skôr o užívaní si cesty, než cieľa.
A čo tie náročné?
Pustiť sa do nových podnikov je vždy zábavné, ale každý z nich predstavuje samostatnú, sebe vlastnú výzvu. Prekonávania týchto výziev sú chvíle, kedy sa na povrch človeka derie skutočný bojovník. Taký, ktorý s tým nesekne, ale prispôsobí sa a zvládne to.
Ktorá je vaša obľúbená éra Megadeth? Prípadne album, ktorý vám je najbližší?
Je ich mnoho. Práce na Peace Sells…, Countdown to Extinction, Youthanasia, Cryptic Writings a Th1rt3en boli v štúdiu asi najzábavnejšie. Tie albumy pôsobili veľmi sústredene a line-upy boli zohraté vďaka spoločnému koncertovaniu a komponovaniu.
Čo vám chýba odkedy nie ste členom Megadeth?
Veľké koncerty sú vždy aj veľká zábava, ale povedal by som, že sa skôr teším z toho, že som bol súčasťou stvorenia niečoho monumentálneho, čo ma pravdepodobne prežije, hovorím o piesňach a odkaze kapely. Je to skvelý pocit vedieť, že som bol hnacou silou niečoho takého vplyvného.
A čo pre vás znamená turné Bass Warrior Tour?
Pre mňa je to vždy o tom, nevzdávať sa a byť ochotný sa znova prekonávať. Bojovník nie je ten, kto vyhrá každú jednu bitku každý jeden deň, ale ten, kto si život plánuje strategicky, aby žil a hral aj ďalší deň. Hudobný biznis je občas fakt ako bitevné pole, ale ja som sa rozhodol kvôli svojej vášni odovzdať sa mu už v čase, keď som bol mladý chalan, takže je to niečo, čo vo mne bije rovnako ako srdce. Pre mňa to nie je práca alebo kariéra, aj keď sa to ňou za tie roky stalo. Pre mňa je to vášeň a to je to, čo ma ženie vpred.
Aký máte názor na umelú inteligenciu?
Preferujem skutočnú inteligenciu.
Termíny David Ellefson Bass Warrior Tour (feat. Andy Martognelli) na Slovensku:
15.3. Vrútky, RC Mlyn
16.3. Košice, Collosseum
17.3. Bratislava, Randal Club
text: Peter Hajdu, Edo Kopček
foto: poskytla spoločnosť Double Head Production