Pamätám si články so spomienkami slovenských či českých hudobníkov, ale aj fanúšikov, či publicistov, ako aj rozprávanie napr. Petra Lipu o tom, ako ešte za socializmu chytali Rádio Slobodná Európa na starom prijímači značky Tesla a hodinku dve sa nechávali unášať „zakázanou“ hudbou zo západu. Elvis, Beatles, Rolling Stones, či Yardbirds a ktohovie čo tam ešte počúvali. Po uvoľnení politických a spoločenských vzťahov (mimochodom presne pred dvadsiatimi rokmi) sa im ako aj nám narodeným v osemdesiatkách otvoril svet. Už sme nemuseli zháňať nahrávky cez kamošov, ktorí na špeciálne povolenie mohli vycestovať na západ, odkiaľ pašovali späť za železnú oponu elpéčka (to sú tie veľké vinylové taniere) anglických či nebodaj amerických kapiel. „Doba už je iná“, spieva Zóna A. Tiež si pamätám svoje prvé kontakty s muzikou. Otcove elpéčka a skrinku plnú MC kaziet. Tie boli základom môjho vlastného prieskumu hudby, ktorá vznikala v šesťdesiatkách a sedemdesiatkách. Našlo sa aj niečo z ôsmej dekády. Aby som sa zorientoval trocha v hudbe súčasnej, teda písal sa rok ´94, proste som si jedného večera naladil rádio. Scooter, N-sync, East 17, ale aj DJ Bobo a všeliakí srandisti slovenského kalibru ako Maduar či pamätáte si ešte na D-Night a Exil? To bolo v štvrtej triede na základnej škole, kedy bolo „in“ hrať futbal, hokej a strieľať čo najviac gólov. Ja som uprednostňoval Aerosmith, stavanie plastových letadiel značky Revell alebo AC/DC a kolieskové korčule. O pár rokov neskôr sme už na strednej pyšne tvrdili, že my rádio nepočúvame. „Nehrajú v ňom dokopy nič zaujímavé.“ Nechápali sme výber skladieb snáď všetkých našich hudobných dramaturgov. Zostaviť kvalitný playlist by nám trvalo tak pol dňa, ale tá muzika by vystačila na vysielanie počas celého týždňa a verte, že žiadna by sa neopakovala. Stále sme neveriacky krútili hlavami nad tým, aké kaleráby sú ľudia schopný prijať a počúvať vďaka tomu, že si doma zakaždým naladia rádio. Kam tá kultúra speje? Môj vzťah k slovenským rádiám sa obmedzil na to, že som sledoval priebežne zmeny ich formátov. Fun Rádio, Rádio Expres, či Rádio FM. Zakaždým radšej uprednostním svoj walkman a očistím tak prach na svojich vlastných emcéčkach. Rádiu FM sa nedá uprieť snaha niečo robiť (dobrých dvadsať rokov). Vyslúžilo si za to celoslovenský obdiv ako aj uznanie v podobe vlastnej arény na festivale Pohoda. Peha zas spieva: „Niečo sa chystá.“ A je to tak. Prešov lemujú citylighty (to sú tie veľké vysvietené plagáty na zastávkach MHD) s tvárami Martina Husovského, Katky Knechtovej, Katky Koščovej a Martina Višňovského. Vedel som o zmenách v Rádiu Prešov a pri zbadaní tohto vizuálu som pochopil, že zmena nastala. S dobrou predtuchou, že konečne muzikanti budú robiť nielen muziku, ale aj vysielanie pre ľudí, som navštívil Martina Višňovského, súčasného riaditeľa Rádia Prešov, a nechal ho rozprávať o tom, čo nás čaká a neminie (myslím, že aj túto vetu niekto spieva, je to kočka, len neviem jej meno).
Martin, pred krátkym časom si sa stal novým riaditeľom Rádia Prešov, ktoré odvtedy prešlo nejakými zmenami. Čo sa teda zmenilo od tvojho príchodu, ako momentálne funguje Rádio Prešov a nakoľko sa líši jeho formát od toho predošlého?
Zmena sa začala od loga, teda od celkovej tváre rádia a toho, ako má pôsobiť na ľudí. Programovo sa zmenilo hneď niekoľko vecí. Je toho naozaj veľa, takže stačí ak si klikneš na našu webstránku. Postupne budeme meniť aj to, pre koho by naše rádio malo byť, pretože povedať, že je to pre Prešovčanov je strašne obšírne tvrdenie, nakoľko je ťažké povedať, kto je Prešovčan a kto už nie. Chceme ale vysielať pre tých, ktorí reálne žijú na tomto území. Môže to byť teda pokojne človek z Helsínk (smiech). Podstané je, že si nás naladí. Zmena nastala aj v tom, že štyri tváre majú svoje špeciálne relácie. Dva krát Katka (Koščová a Knechtová) a dva krát Martin (Husovský, Višňovský). Tieto relácie budú tiež o iných pohľadoch na hudbu. V tomto smere budeme pokračovať. Veci sa budú obnovovať skôr tak, aby ľudia, ktorý už niečo dosiahli, resp. si to myslia, budú chodiť do nášho rádia, kde dostanú priestor, aby o tom povedali ľuďom a propagovali seba a svoju prácu. To je hlavná myšlienka a účel, na ktorý by malo rádio slúžiť. Plus rôzne bonusy, ako napríklad dopravný servis, ktorý pôvodne fungoval na báze Stela servisu, čo je somarina, pretože tam maximálne napíšu: „Vo Svidníku je havária.“ Teraz spolupracujeme so spoločnosťou Šariš Taxi, ktorá nám vždy nahlási, ak sa v Prešove vyskytne nejaký problém na cestách. Takéto informácie sú veľmi pozitívne, pretože sa človek ráno dozvie, že na Levočskej ulici je nejaký problém s premávkou a predčasne sa vyhne tomu, že bude meškať do práce alebo na dôležité stretnutie. Navyše, vo Svidníku nás aj tak nikto nepočúva. A množstvo ďalších maličkých vecí. Ak by som to mal zhrnúť, zmenila sa tvár, niektoré služby a hudobne by som povedal, že rádio nebude „diskotékové.“
Aká teda je cieľová skupina Rádia Prešov?
Všetci. Nepodceňujeme nikoho. Ponúkame varianty pre každého, či už ten fanúšik má desať rokov alebo päťdesiatštyri. Nemáme to špecifikované.
Aké bolo leto Rádia Prešov?
Zaspaté. Celé sme to preladili na úplné minimum a pripravovali sme túto vec. Tento mesiac si vyskúšame ako to funguje v praxi a či je reálne to udržať. Nápady sú aj do budúcna, dôležité je prísť na to, či to budeme takto schopní udržať. Budú sa pridávať programy, ktoré majú nadpis „Iná hudba“, kde sa budú pridávať ďalšie menšinové žánre, ktoré budú mať vo vysielaní svoje konkrétne hodiny. Dôležité je, aby to bolo pestré.
Máte už prvé ohlasy od poslucháčov, alebo je ešte skoro sa na to pýtať?
Ja konkrétne nie, pretože nemám veľa času sledovať to. Ale mám tu mail, ktorý prišiel dnes ráno. Niekto nás počúval v Košiciach cez internet a napísal nám: „Mali by ste zahrať aj nejaké slovenské a české pesničky.“
Aký priestor teda chcete venovať slovenskej hudobnej scéne? Ja som si za týmto účelom zriadil webovú stránku.
Tu je výhoda tá, že si môžeme dovoliť púšťať prešovských interpretov. Jednak niektorí majú stále celoslovenskú pôsobnosť, takže je to jedno. Ale muzikantom, ktorí sú skôr regionálny a sú na tej úrovni, že to môže ísť do vysielania, a pritom tu nemusíme mať špeciálnu rubriku „naša prvá nahrávka“, im radi pomôžeme dostať ich muziku k ľuďom a nájsť tak aj vďaka Rádiu Prešov nových fanúšikov.
Bol problém „ukecať“ zvyšné tri tváre Rádia Prešov na túto spoluprácu?
Nebol to problém. Oslovil som ich všetkých a pochopili o čo ide. Je to vec, ktorá je dobrá. My sa budeme snažiť, aby naše rádio pritiahlo poslucháčov a dobré to je v tom, že všetci majú voľnú ruku a naozaj si môžu púšťať, čo chcú. Myslím si, že práve toto bude pre ľudí najviac zaujímavé, pretože takto sa o nich dozvedia najviac. Čo sú zač, odkiaľ sú a prečo je to tak? Nechajte sa prekvapiť.
Ty si tiež jednou z tvárí tejto kampane. Čo budeš riešiť ty vrámci svojho moderovania?
Tam je to veľmi jednoduché. Samozrejme v tom bude veľa vecí, ale myšlienka je tá, že žijeme v roku 2009, teda v 21. storočí a v podstate sa budem snažiť propragovať čo najviac európsku hudbu. Ale tú pôvodnú, lebo nie som veľmi zmierený s tým, ak sa povie Taliansko, tak si všetci myslia, že to je Ramazotti. V Taliansku je plno iných kvalitných kapiel a nikto o nich ani netuší. Preto som si dal za úlohu prinášať ľuďom hudbu, ku ktorej sa inak nedostanú. A tiež nabúravať veci typu: Maďari sú taký národ, ktorý hrá len na husliach, tancuje okolo ohňa a varí guľáš. Teda trocha nabúravať ten stereotyp, v ktorom tu uzavretí žijeme.
Okrem toho, že si vás ľudia môžu naladiť na frekvencii 91,4 FM alebo počúvať live cez internet, ako chcete ešte inak dostať vysielanie Rádia Prešov medzi ľudí?
Tou reálnou formou. To je to, čo by rádio malo vytvárať a pred tým to bohužiaľ nebolo. Ísť medzi ľudí. Rádio by malo byť kultúrne. Nepôjde nám o nejakú prvoplánovú vec. Budeme sa snažiť nájsť si cestu k ľuďom, ktorí majú nejaký vzťah k hudbe, ako aj k iným odvetiam. A to sú najmä koncerty, ku ktorým sa budeme pridávať. Pôjdeme do väčších vecí, ktoré sa tu dejú a pôjdeme do nich ako hlavný mediálny partner. To je základná vec, ako sa dostať k ľuďom aj z druhej strany. Teda prinášať im vždy nejakú muziku, pri ktorej budeme aj my.
Text: Edo Kopček ml.
Foto: Rádio Prešov
View Comments
Drzim palce radiu Presov :o) haha, sa mi vynaraju spomienky na zaciatky radia Flash. To bol tiez riadny mazec :o)
Amater najvacsieho zrna. Vsetko a pre vsetkych znamena, ze to nakoniec nebude nikto pocuvat. Haloooo, je rok 2009! Blahozelam k 1 000 posluchacom. Strasne a potom sa vsetci cuduju, ze vychodniarov maju za debilov
Fero, není si ty bývalý zamestnanec?? :D
Za debila si tu akurát TY a ide ti to výborne.
Nebude Elán ani Desmod to je pruser čo ? Pako