Pred vojnou som sa naučila masírovať. Mojimi klientmi sa stali priatelia a ich priatelia z hudobného priemyslu. Medzi nimi bola Nasťa. Posledný januárový deň sme s ňou po seanse sedeli v mojej kuchyni a zhovárali sa – o jej preplnenom harmonograme, ako dostať život, ktorý plynie, do rovnováhy, ako nezabudnúť správne dýchať, keď vraciaš seba samého do „tu a teraz”. Nasťa si u mňa zabudla náušnice. „Takže sa skoro uvidíme,” pomyslela som si. Ale na stretnutie vo februári nebola príležitosť a presne o mesiac som už stála na hranici s Poľskom, s kuframi a mačkou, v ponožkách kamaráta, ktorý sa ma snažil ochrániť od chladu toho prvého jarného večera (kalendárna jar začína 1. marca, … Čítať ďalej Príbehy ukrajinských hudobníkov a profesionálov, druhá časť miniseriálu. Ľudia v Európe si zvykajú na vojnu na Ukrajine, a to nemôžeme dopustiť, hovorí Anastasia Vaganová z kyjivských hudobných klubov