Trenčianska kapela Uhol Dopadu vydáva po 8 rokoch nový album. Symbolicky vyšiel na 14. výročie existencie kapely a Deň víťazstva nad fašizmom. Novou nahrávkou vyzývajú k zmene a kritickému mysleniu, avšak nielen voči ostatným, ale voči sebe. Na naše otázky odpovedá spevák Peter Stračar.
Od vašeho posledného albumu ubehlo už 8 rokov. Čo sa odvtedy zmenilo?
Všetko a nič. Ako kapela sme sa vrátili k takmer pôvodnej zostave (až na bubeníka). Plus máme Damka na saxofóne a nedávno sa k nám pridal ešte Biťo ako nový gitarista. Všetci sme za ten čas prešli určitým vývojom, či už v súkromnom živote alebo v hudbe, ale v podstate názory a postoje ostali rovnaké. Len formu našej hudby sme sa snažili trocha viac prepracovať. Máme už rodiny a na život sa pozeráme trochu iným pohľadom ako v šestnástich. Čiže zmenilo sa všetko, ale v podstate nič.
Prečo práve Syndróm vyhorenia?
Názov sme vybrali preto, lebo na tejto dobe vidíme, že ľudia sú strašne uponáhľaní. Ženú sa za peniazmi alebo za pochybnými cnosťami a dospejú do momentu, keď vyhoria a čudujú sa, prečo? Ľudia pracujú, aby si užívali život zo zarobených peňazí, ale nestíhajú si ho užívať, lebo sa naháňajú za peniazmi a takto stále dookola. Veľa ľudí sa snaží zarobiť, aby si potom mohli zaplatiť nejakého kouča alebo pobyt, kde ich naučia odychovať. To mi príde úplne šialené. Pritom stačí, ako hovorí Pali z Nekultúry: „Choďte do lesa“. Nezľahčujeme psychické poruchy v tejto dobe, ani nič také, kedže syndróm vyhorenia je vážna diagnóza, ale skôr upozorňujeme ľudí, že je potrebné tomu predchádzať. Chápem, že to tejto premotivovanej dobe nie je ľahké. Pri mojom synovi som si uvedomil, že musím spomaliť a užívať si prítomné okamihy.
Album ste vydali 8. mája v Deň víťazstva nad fašizmom. Čo pre vás znamená antifašizmus?
Ten dátum je zároveň aj deň vzniku našej kapely (8.mája 2008). Tento rok to zároveň vyšlo aj na Deň matiek, čo je krásne. Čo sa týka antifašizmu, pre nás znamená podstatnú súčasť nášho myslenia. Ako ten vtip, koľko náckov treba na výmenu žiarovky? Žiadneho, náckov tu netreba. Fašižmus je u nás cez čiaru, úplný hnoj. Všetko, čo potláča ľudské práva alebo slobodu žiť, je cez čiaru. Podľa nás má každý právo na lásku v akejkoľvek forme, každý má právo na život, ale netreba zabúdať, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého.
Ubehlo 14 rokov od založenia vašej kapely. Na nový album ste zaradili aj skladbu Zákaz Punku, ktorá pochádza z vášho debutu. Prečo táto retrospektíva?
Podľa nás je trebné mať pokoru a samozrejme nezabúdať, odkiaľ človek pochádza. Človek sa dostane k nejakej pochybnej sláve a zrazu sa úplne zmení. Zabudne na to, aký bol a odkiaľ pochádza. Rozhodlo aj to, že je to veľmi žiadaná skladba na našich koncertoch. Trochu sme ju pozmenili, pretože aj my sa vyvíjame a snažíme sa hudobne posunúť ďalej. Nedá sa to hrať stále rovnako.
V čom je odlišný tento album od toho predchádzajúceho?
Dali sme si na ňom viac záležať. Chceli sme, aby bol spravený najlepšie ako vieme. Síce sme zostarli, ale stále sme takí istí chalani. Áno, riešime iné veci, ako keď sme boli mladší, ale naše názory zostali v podstate rovnaké. Čo sa týka tvorby, naučili sme sa pracovať efektívnejšie, kedže si chceme užiť čas s našimi rodinami. Vyčlenili sme si hodiny na nahrávanie a pravidelné skušky.
Kde ste brali inšpiráciu pri písaní textov?
Z okolia. Vidíme ľudoch, že niečo hlásajú, ale robia niečo úplne iné. Skladba Mier a Láska je smerovaná na situáciu na Ukrajine, skladba Mysli je mierená na to, že ludia veria hoaxom a všetkému, čo vidia na internete bez toho, aby si overili zdroj. Skladba Viliam je o mojom synovi. Bolo by načase je o spoločnosti, ktorá tlačí na človeka, pretože v určitom veku musí mať to a robiť heto.
Skladba Mier a Láska reaguje na situáciu na Ukrajine. Ako hodnotíte to, čo sa tam deje?
Každého, kto obhajuje Ruskú agresiu, by som poslal na Ukrajinu, nech si to tam idú pozrieť. Každému, kto tvrdí, že sa tam nič nedeje, a že Rusko tam len „denacifikuje“, zaplatím pobyt all-inclusive v Kyjive cez Airbnb. Každý normálne zmýšlajúci človek musí vedieť, že je to neospravedlniteľná agresia zo strany Ruska. Nechápem, že ludia veria účelovej ruskej propagande a hoaxom a dokážu podporovať vojnu.
Ked si už spomenul hoaxy. Prečo ľudia veria všetkému na internete?
Fakt neviem. Na internete je podľa mna strašne veľa nenávisti a nemyslím teraz zaplatených internetnových trollov (čo je tiež celé zle). Všímam si, že ľudia zdieľajú na sociálnych sieťach rôzne konšpiračné teórie a pritom by kedysi povedali, že to sú hlúposti. Ľudia si neoverujú informácie, vidia veľký nadpis, nejakú senzáciu a nečítajú, neoverujú si to, ale rovno to zdieľajú ako „overenú pravdu“. Prekvapuje ma, keď inteligentní ľudia, ktorých poznám, šíria rôzne hoaxy. A to nechápem.
Čo plánujete do budúcnosti?
Ťažko povedať. Chémia v kapele funguje neskutočne dobre, čiže isto niečo bude. Nové CD Syndróm vyhorenia ešte nevychladlo, nechajme sa prekvapiť, čo príde. Naučili sme sa netlačiť na pílu.
text: Palo Závodský
foto: archív kapely Uhol dopadu