Známe slovenské pop operné trio La Gioia prešlo za poslednú dobu viacerými zmenami. „La“ išlo preč, ostala len Gioia a spolu s názvom sa zmenila aj zostava kapely.
[Best_Wordpress_Gallery id=“82″ gal_title=“GIOIA Music a Cafe Nitra 2021″]Pred pár mesiacmi totiž trio po dvanástich rokoch kvôli vnútorným a bližšie nešpecifikovaným nezhodám opustil jeden z jeho zakladajúcich členov – Peter Ďurovec. Peter Ševčík a Matej Vaník sa však rozhodli pokračovať ďalej a čoskoro si našli náhradu. Je ňou mladý spevák Martin Vetrák, ktorého podobne ako kapelu zviditeľnilo účinkovanie v súťaži Česko Slovensko má talent.
V novom zložení trio v sobotu odohralo koncert v hudobnom klubu Music a Cafe v Nitre, kde zároveň už ako Gioia pred časom nakrúcali videoklip k svojmu pilotnému singlu s názvom Duša. Túto skladbu pritom Matej Vaník pôvodne zložil pre Karla Gotta.
Už táto pieseň je predzvesťou toho, že trio sa mení aj štýlom. Viac o jeho smerovaní a plánoch nám Peter, Matej a Martin priblížili v rozhovore. Speváci prezradili aj to, že už majú za sebou spoluprácu s kapelou Horkýže Slíže a nevylučujú ani pesničku s raperom.
Ako sa vám spolu spieva v novom zložení?
Martin V.: Veľmi dobre. Je to pre mňa trošku iné, keďže som doteraz spieval sólovo. Ale sme naladení na rovnakú vlnu a sadli sme si aj po ľudskej stránke, čo je dôležité.
Matej V.: Hlavne sme pocítili nový vietor, i keď Maťo túto frázu nemá rád, keďže je Vetrák. Ale je to výstižné, pretože kapelu osviežil. Naše hlasy sa krásne prelínajú, dopĺňajú a vďaka jeho spevu to znie jemnejšie.
Keď ste hľadali nového člena, hneď ste oslovili Martina. Prečo?
Matej V.: Predovšetkým preto, lebo je to výborný spevák. S Maťom sme už mali skúsenosti z koncertovania, ja aj v jednom duete. Pocítil som potenciál, že by to mohlo fungovať. Nám dvom to ladilo a vedeli sme, že keď sa pridá Petrov hlas, tak to do seba zapadne. Taktiež bolo potrebné veľmi rýchlo nahradiť člena, ktorý nám vypadol. Maťo mal síce rozpracované projekty, ale dal prednosť nám, čo je pre nás veľká česť.
Áno, Martin, ty si vlastne dostal ponuku aj z nitrianskeho divadla.
Martin V.: Áno. Nestáva sa často, že človeku prídu v tom istom čase dve skvelé ponuky. Prijali ma do muzikálu Jozef a jeho zázračný farebný plášť Divadla Andreja Bagara v Nitre a veľmi som si to vážil. Je to odbor, ktorý som študoval celý život. Ale keď prišli s ponukou aj chalani, zrazu som nevedel, čo si vybrať. Srdce ma ťahalo tam aj tam. Nakoniec som dal prednosť Gioii, pretože v kapele vidím väčšiu perspektívu aj do budúcna.
Máš väčší vzťah k opere ako k muzikálu?
Martin V.: To určite nie, ja mám rád všetky žánre. Venujem sa jazzu, šansónu, muzikálu aj klasike. No viac ma to lákalo k triu práve pre tú multižánrovosť.
Matej V.: My už dnes vlastne nie sme len pop operné trio. Určite okrem opery a popu zabrdneme aj do žánrov ako rock, muzikál či do šansónov. Takisto máme aj vlastnú tvorbu.
Dá sa povedať, že sa posúvate iným smerom?
Matej V.: Naše teleso sa za tie roky vykryštalizovalo natoľko, že už máme potrebu to trochu skomercionalizovať. Pop operu si zachovávame, ale pridáme aj žánre, ktoré by od nás niektorí nečakali. Aj náš prvý spoločný singel s názvom Duša je možno iná ako tie predošlé už tým, že je v slovenčine.
Skladbu Duša ste pôvodne zložili pre Karla Gotta. Ako k tomu vôbec došlo?
Matej V.: Oslovil ma jeho tajomník, pán Adam, s tým, či by sme pre Karla nezložili pieseň, lebo sa mu páčila jedna autorská pieseň z nášho prvého CD. Poslal mu demo, ktoré je vlastne základom tejto pesničky. Rozdielom je to, že pôvodná verzia bola v pomalšom tempe a mala český text. Pieseň sa Karlovi páčila, chcel ju naspievať, no potom sa mu zdravotná situácia natoľko zhoršila, že sa k tomu už nedostal.
Aké je to spievať pieseň, ktorá bola pôvodne určená pre takého výnimočného umelca?
Peter Š.: Keď som pieseň prvýkrát počul, úplne som si ho v nej predstavil. Preto keď ju spievam, stále ho tam istým spôsobom počujem. Pre mňa je to také umelecké zadosťučinenie, spievať pieseň pôvodne určenú pre maestra, je do určitej miery poctou. A jej terajšia podoba, je tiež dôkazom toho, že všetky piesne upravujeme na svoj obraz a dávame im nový šat či už textovo, alebo hudobne. Duša je veľmi rytmická, je to asi naša najrýchlejšia pieseň, a čo je podstatné, ľudia na ňu výborne reagujú. Jej príbeh aj slová sú naozaj výpovedné.
Je teda istou poctou Karlovi Gottovi? Aj preto ste si ju vybrali ako vašu prvú spoločnu pieseň?
Matej V.: Pre nás je poctou už to, že práve pieseň pre takého speváka sa stala naším pilotným singlom. Aj toto dokazuje, že Gioia bude iná ako predtým po mnohých stránkach. Zistili sme, že vieme robiť pesničky v slovenčine, ako aj rýchlejšie pesničky.
Videoklip k skladbe Duša ste natáčali v Music a Cafe. Aj ten je trochu iný ako vaše predošlé, je takpovediac ležérny a jednoduchší.
Martin V.: Chceli sme Gioiu ukázať v inom svetle, než na aké boli ľudia doteraz zvyknutí. Uvoľnenú, bez oblekov, teda, ako vravíte, ležérne.
A prečo ste si na nakrúcanie vybrali práve Music a Cafe?
Peter Š.: Povedal by som, že to je už kultové miesto, kde sa stretávajú dobrí hudobníci. A priviedla nás sem aj jeho multižánrovosť, chceli sme si vyskúšať aj „klubovú“ scénu.
Chceli ste sa v budúcnosti viac zamerať na klubovú scénu?
Matej V.: Myslím si, že to nie je tak celkom naša šálka kávy, no po pandémii máme možnosť spievať aj pre ľudí, ktorí sa bežne na náš koncert nedostanú, napríklad aj pre návštevníkov klubov.
Peter Š.: Chceli sme tým tiež naznačiť, že naše smerovanie sa rozširuje a neorientujeme sa iba na divadlo, kultúrne domy či festivaly, kde sa štandardne odohrávajú naše koncerty. Chceme ukázať, že vieme a chceme osloviť všetky vekové skupiny a fanúšikov všetkých hudobných žánrov.
Odzrkadlia sa tieto myšlienky aj na novom albume? Plánujete už niečo?
Matej V.: Momentálne sú podmienky také, že každý hudobník hrá, čo mu sily stačia. Nový album sa rysuje, bude na ňom z každého rožka troška. Máme už pripravených niekoľko piesní, dve sú dokonca slovenské, jedna z nich je Duša. Nechýbajú svetoznáme piesne upravené do iného jazyka a črtajú sa aj nejaké muzikálové. Nápady sa ešte stále formujú.
Váš bývalý člen Peter Ďurovec si nedávno založil nový projekt La Strada. Ako pop operné trio ste pomerne ojedinelý úkaz na slovenskej hudobnej scéne, neberiete to ako konkurenciu, keďže teraz na trhu budú dve podobné hudobné telesá?
Matej V.: Konkurenciu v tomto smere nevnímame z troch dôvodov. Ľuďom nedávame niečo iné len po interpretačnej stránke, ale ukazujeme im aj to, že pieseň môže byť aranžérsky a orchestrálne zmenená tak, že ju možno človek spozná až ku koncu. Zdôrazniť tiež treba, že sme traja rovnocenní speváci a tri hlasy znejú inak ako v sóle či duete, nehovoriac o tom, že piesne prekladáme do iných jazykov.
Peter Š.: Okrem týchto faktorov je kľúčová i naša multižánrovosť, že ja som operný spevák, Matej je popovo-operný, Martin muzikálový a z nášho spojenia vzniká krásny pop operný zvuk.
Aj názov ste pozmenili, vypustili ste „La“, zostala len Gioia.
Peter Š.: Chceli sme tým fanúšikom ukázať, že zmenou zostavy sme možno trochu zmenili aj naše hudobné smerovanie. Gioia prináša svieži závan a je postavená na uvoľnenosti. V repertoári sme vsadili na komerčne známe piesne a viac aj na autorské skladby. Siahame tiež viac po súčasných hitoch.
Matej V.: „La“ už nie je, ale Gioia, teda radosť, ostáva. Predtým sme robili piesne, čo boli asi 10 a viac rokov staré. Doba postúpila, my chceme ísť s ňou a ponúknuť publiku aj piesne iných žánrov a vyskúšať si spoluprácu napríklad s raperom.
S raperom?
Matej V.: Áno, prečo nie?
Peter Š.: Už máme napríklad za sebou spoluprácu s Horkýže Slíže. Naspievali sme spoločnú skladbu, ktorú budú mať aj na novom albume. To je dôkazom, že naša multižánrovosti je na správnom mieste, keďže sme to uchopili tak, ako si Kuko a chalani predstavovali.
Keď to tak celkovo zhrniem, Gioia sa snaží preraziť na mainstreamový trh.
Matej V.: Presne tak. Čakajú nás aj zahraničné spolupráce. Naším najbližším snom je urobiť si veľký koncert s orchestrom, veľkým big bandom a s hosťami. Doposiaľ sme také niečo mali iba v rámci výročia, pretože je to veľký prepych, no spraviť takýto koncert napríklad v SND by bola pre náš veľká česť.
text a foto: Dominika Cunevová
