Keď si mladí ľudia povedia, že chcú urobiť festival na úrovni, a dajú do toho všetko, podarí sa im to. Príkladom toho je aj ďalší ročník festivalu Hudba v meste, ktorý prebehne v prešovskej Záhrade umenia v piatok 3. júna 2022. O festivale od A až po Z sme sa zhovárali s jedným z organizátorov, Andrejom Farkašom.
Kde prvý raz skrsla myšlienka na organizáciu tohto festivalu? Aký je jeho príbeh?
Príbeh festivalu začal, keď sme v roku 2018 robili koncertnú sériu Mojím jazykom je hudba. Boli to gospelové koncerty v kostoloch. Na jednom z týchto koncertov som sa rozprával s Rasťom Platkom, ktorý prišiel s nápadom na koncert v Záhrade umenia. Už dlhšie som premýšľal, čo bude ten ďalší krok od sérií koncertov. Pôvodne ma zaujal koncept, ktorý sa volal Pekné miesta. Ten predstavoval koncerty na nejakých zvláštnych miestach, napríklad pamiatkach, a vystúpili tam Billy Barman, Para a ďalší. Preto som mal v oku zrekonštruovanú budovu Solivaru a myslel som si, že sa tam dá urobiť nejaký dvoj- trojkoncert. Na začiatku roka 2019 sme viac brainstormovali tú myšlienku. Zistili sme, že v budove Solivaru sa to nedá. Tak sme dokonvergovali k Záhrade umenia. Okrem Rasťa sa k nám do tímu pridali Valika Valičková, ktorá si vzala starosť dobrovoľníkov, a Timo Kamenský, ktorý mi pomáhal pri predošlých koncertoch a s ktorým sme spolu riešili hlavne techniku. Potom sa k nám pridala ešte Tinka Lešková, ktorá mala na starosti detský program. V tom čase to totiž vychádzalo na Deň detí, tak sme chceli urobiť detský program. Veľmi nám pomohlo PKO, ktoré komunikovalo s mestom. Dali sme si za cieľ, že chceme spájať rôzne kultúrne centrá, takže hneď v prvom roku sme oslovili Wave a Violu, kde sme mali časť programu. Prvé koncerty patrili gospelovým kapelám a potom nasledovala, povedzme „popová“ časť. Zisťovali sme, čo funguje a čo nie, finančne sme skončili v strate, ktorú doteraz splácam rodičom. Ale veľa sme sa na prvom ročníku naučili. Zistili sme, že nechceme veľa sprievodného programu, radšej menej vecí a poriadne.
Prvý ročník festivalu prebehol v roku 2019. Vystúpili na ňom Tibor Duda, Slávka Tkáčová a Dominika Gurbaľová. To sú viac-menej gospelové hviezdy. Vlani sa predstavili Katka Koščová a skupiny Billy Barman a Para. Podľa akého kľúča ste vyberali kapely?
Časť z nich sme už dávno chceli zavolať na náš festival. Už na jednom z prvých stretnutí sme si urobili zoznam, koho by sme chceli osloviť. Potom sa nám stalo to, že jedna z kapiel odišla, a bol to zhodou okolností headliner prvého ročníka. Tak sme museli riešiť nejakú náhradu, čo sa nakoniec podarilo. Gospelová časť vyšla celkom pekne a ostatné sme museli trochu doplniť. S kapelami, ktoré sme pôvodne oslovili pre rok 2019 a 2020, sme ostali v kontakte a z toho vznikol aj minulý ročník 2021. Ako začínajúci festival sme to mali trochu komplikovanejšie. Určite bolo cítiť aj isté pochybnosti, či ako partia študentov zvládneme takúto akciu. Zhodou náhod Valéria maturovala v deň festivalu, takže odmaturovala a pribehla organizovať dobrovoľníkov na rozkladanie pódia. Vďaka dobrovoľníkom a skvelému tímu to vyšlo tak, že všetky kapely, ktoré na festivale boli, si pochvaľovali organizáciu – dali sme si záležať na ubytovaní a tom, aby pri nich vždy niekto bol a pomáhal im. Ďalší rok sa už kapely hľadali ľahšie, pretože s nami mali dobrú skúsenosť.
Rád by som ešte pochválil tím, lebo bez neho by to nefungovalo. Momentálne pracujeme v zložení: Valika Valičkova, Timotej Kamenský, Tinka Lešková, Šimon Mikolaj a ja. Rasťo pracuje pre PKO, takže sme stále v kontakte.
Nadchli ste sa pre Záhradu umenia, ale prečo práve ona?
Je to veľký priestor, ktorý je nevyužitý a dajú sa tam robiť pomerne zaujímavé veci. Tým, že záhrada je zapustená v priestore, tlmí hluk a neruší okolitú zástavbu, na druhej strane zvuk pekne smeruje k divákom, ktorí si to v tom priestore viac užijú. Samozrejme, má to svoje úskalia. Najväčší problém je tam s elektrinou, s ktorou sa v Záhrade umenia nepočítalo. Od začiatku nám s tým pomáha evanjelická fara. Chýba tam aj zázemie pre nás aj umelcov. Už sa riešil projekt, podľa ktorého by na mieste terajšieho ihriska vzniklo malé kultúrne centrum s kaviarňou. Dokonca nás pozvali k podávaniu pripomienok, no bohužiaľ bol ten projekt odložený.
Povedal si, že sa teraz viac sústredíte na menej vecí, z ktorých sú najdôležitejšie koncerty. Ale predsa, nemali a nemáte ambíciu ponúknuť v Záhrade umenia niečo viac?
Ambícia tam rozhodne je, no po prvom ročníku sme to vyhodnotili tak, že sme sa snažili priniesť veľké množstvo programu v jeden deň, a to bola chyba. Keď sme poslali ľudí s deťmi do divadla, tak nám zas chýbali pred pódiom. Keby sme to rozdelili na niekoľko dní, tak by to fungovalo oveľa lepšie. Chceli by sme ponúknuť niečo viac, ale deň festivalu by mal byť venovaný len Záhrade umenia.
Festival Hudba v meste si získava svoje verné publikum najmä medzi mladými návštevníkmi. foto: Marek Rohaľ
Ako ste na začiatku zháňali sponzorov?
Veľmi ťažko. Nie je to však o nič ľahšie ani teraz. Musím poďakovať aj rodičom, že mi pomohli so získaním prvých kontaktov. Niektorých ľudí som aj sám poznal, chodil som viac-menej s malou dušičkou a snažil sa ich presvedčiť, že tento projekt má zmysel. Stretol som sa však s veľmi pozitívnou reakciou na to, že som ešte mladý študent vysokej školy. Veľa ľudí je prekvapených, že sa z Prahy vraciam domov kvôli tomuto projektu. To isté platí aj o ostatných členoch tímu. Hoci sú to študenti rozlietaní po svete, ale vždy sa vrátime do Prešova. To pomáha ukazovať sponzorom, že máme chuť niečo dávať nášmu rodnému mestu. Keď vidia, že máme relatívne nízky vek, tak na začiatku môžu mať isté pochybnosti, ale snažíme sa ich presvedčiť, že to robíme zo srdca, preto to aj všetci robíme dobrovoľne. Nikto z nás z toho nevidel ani euro, naopak niektorí to dotujeme, a veríme, že si to raz na seba bude zarábať. Ale späť k financiám. Časť financií, ktoré dostávame, pochádza z grantov a výzviev, ktoré vyhlasuje mesto a kraj.
Keď už máte za sebou niekoľko ročníkov, je ľahšie oslovovať kapely?
Kapely áno, rozhodne tie úspešné ročníky pomohli. Keď už máme za sebou niečo, na čo sa dá odkázať, tak to vnímajú. Mám pocit, že kapely medzi sebou komunikujú a vedia si povedať, kde bolo alebo nebolo dobre. Nie všetko je dokonalé, máme svoje rezervy, vieme, že máme čo zlepšovať, ale vždy sa to snažíme konštruktívne riešiť. Práve to bola vec, za ktorú sme dostávali od kapiel najviac dobrej spätnej väzby. Myslím si, že to vnímajú aj ľudia, ktorí na ten festival chodia. Pri bráne máme dobrovoľníkov, ktorí sú radi, že sú na festivale, vidno to na nich a užívajú si to. Mnoho našich dobrovoľníkov bude na festivale už po tretíkrát. To je pre nás tá najlepšia spätná väzba. A tým, že je na nich vidno takéto nadšenie, tak to pôsobí aj na umelcov a divákov.
Bol niekto, kto účinkovanie na festivale Hudba v meste odmietol, a to nielen kvôli kolízii termínov? Nechcem počuť meno…
Meno by som ti ani nepovedal, pretože ho ani nemám. Tí, čo nás odmietli, to urobili čisto kvôli termínom. Vyslovene negatívnu skúsenosť nemáme.
Aké máte ambície do budúcnosti? Zahraničná hviezda, väčšia kapacita, ďalšie aktivity?
Kapacitu Záhrady umenia sme ešte rozhodne nedosiahli. Zatiaľ sme ju zaplnili asi zo štvrtiny. Takže ešte je priestor, kam môžeme rásť. Radi by sme spravili týždeň Hudby v meste. Chceli by sme to spraviť tak, že by sme už týždeň pred festivalom umiestnili kultúrny program do centier, s ktorými spolupracujeme. Minulý rok sme začali tým, že vo štvrtok pred festivalom bol koncert v Poetike. A tento rok to bude takisto. Taktiež sme pridali súťaž mladých umelcov, ktorá zožala veľký úspech. Na druhom mieste sa umiestnili At once duo a preto dostali možnosť vystúpiť deň pred festivalom v Poetike, na prvom zas Alexandra, ktorá vystúpi na hlavnom pódiu. Chceli by sme teda expandovať týmto smerom. Nechať si hlavný program v Záhrade umenia a pridať ďalší koncert v niektorom z kultúrnych centier. Veľmi intenzívne sme pri minulých ročníkoch spolupracovali s Wavom aj s Violou, boli by sme radi, keby sa nám podarilo dostať do toho ďalšie kultúrne centrá blízko centra, ako sú Christiania alebo Stromoradie, aby Hudba v meste spájala, lebo to bol vlastne náš pôvodný cieľ.
Tento rok na festivale Hudba v meste okrem Alexandry, ktorá zvíťazila v zmienenej súťaži, Komajoty, Blikajúceho dychového hudobného systému zahrá aj Korben Dallas. Bola to jasná voľba?
Bola to pomerne jasná voľba. Aj preto, že teraz vydali nový album a nemali koncert v Prešove. Pre nich je to obdobie tesne po koncertnom turné a prvý koncert letnej sezóny. S Komajotou sme boli v kontakte už minulý rok, bohužiaľ to nevyšlo. Už minulý rok sme sa pohrávali s myšlienkou súťaže talentov, ktorú sme tento rok dotiahli do konca. Uvedomili sme si, že táto súťaž môže vytiahnuť naozaj dobrého umelca, a zároveň je to vec, ktorou niečo dávame ľuďom v našom veku, mladým, ktorí si založia kapelu, chceli by sa trošku zviditeľniť a zahrať na väčšom podujatí. Okrem toho je v tom aj dobrý pocit, že sme boli na začiatku niečej kariéry.
Muzikantov do súťaže ste vytipovali sami alebo sa mohli prihlásiť?
Na sociálnych sieťach sme zverejnili otvorenú výzvu, aby nám napísali na Facebook alebo mail. Mohli nám poslať nejaké demo, nahrávku, video, niečo, podľa čoho by sme sa na nich mohli pozrieť. Potom sme sa v rámci tímu poradili, kto nás zaujal a kto nám sedí do dramaturgie. Vytipovali sme 4 kapely. Vedeli sme, že ktokoľvek z nich by vyhral, tak pôjde o slušného interpreta, ktorý sa nestratí popri ďalších kapelách. Potom sme o víťazovi nechali hlasovať ľudí na Facebooku.
Súťaž prebiehala veľmi intenzívne aj u osvedčených hudobníkov, ktorí promovali svojich favoritov.
Sme za to radi. Je to promo aj pre nás, pretože keď dokážeme zapojiť toľko ľudí, tak je veľká šanca, že sa prídu pozrieť na svoju kapelu, pre ktorú hlasovali. Na druhej strane je to príležitosť nájsť niekoho, kto za to stojí a dať mu možnosť vystúpiť. Tí, ktorí vystúpia, dostanú od nás aj nejaký honorár, aby im pomohol v štarte ich kariéry.
text: Jozef Husovský
foto: Marek Rohaľ (titulná)
