Slovenská kapela Sám sebou pôsobí na slovenskej hudobnej scéne viac než desať rokov. Za ten čas odohrala stovky koncertov po Slovensku a v Čechách, nedávno absolvovala ďalšie klubové turné, ktoré zorganizovala vo vlastnej réžii. Pred jeho záverečným koncertom v Prešove sme sa porozprávali so spevákom Matúšom Fifikom, s ktorým sme sa ohliadli nielen do minulosti kapely, ale aj očakávanej do budúcnosti, ktorá prinesie nový štúdiový album.
Kedy ste naposledy koncertovali v Prešove?
Veľmi si to nepamätám, ale tuším, že to bolo päť rokov dozadu pred pandémiou koronavírusu.
Tiež na podobnom klubovom turné?
Myslím, že naposledy sme si zahrali na Unipo Feste, študentskom festivale, ktorý organizuje Prešovská univerzita.
Teraz ste prišli, aby ste zavŕšili tohtoročné klubové turné, na ktorom ste prešli krížom cez celé Slovensko.
Nazval by som to mini tour, pretože to boli iba štyri koncerty. Dali sme dve východné mestá a dve na západe. Hrali sme v Nitre, Poprade, Trenčíne a v Prešove.
Máte vyše 32 miliónov pozretí na Youtube, vyše 16 tisíc sledovateľov na Instagrame, skoro 12 tisíc na Facebooku, takmer 41 tisíc odberateľov na Youtube, a takmer 120 tisíc poslucháčov zo šestnástich krajín na Spotify. Už Pytagorovci hovorili, že všetko je číslo a sedí to aj na dobu, v ktorej žijeme. Ako s odstupom času vnímaš vašu cestu od vydania prvého albumu Zrkadlo v roku 2012, kedy ste boli ešte neznámou skupinou, až po aktuálny singel.
Musím, ťa pochváliť, pretože tie čísla vieš lepšie ako ja. Keď sme v roku 2012 začínali, Youtube bol v plienkach a nebol žiaden Instagram, či Spotify. Neriešili sme čísla vôbec, iba sme hrali a bavili sme sa v skúšobni, pretože sme to všetko milovali. Považujem za malý zázrak, že sme na Slovensku získali spomínané čísla. Nevidíme to však iba na Youtube vo virtuálnom svete, ale ľudia reálne chodia na koncerty a spievajú s nami. Splnil sa nám detský sen.
V roku 2012 ovládal mladú generáciu The Paranoid a iné kapely. Čo vás udržalo pri muzike a pomohlo vám napredovať?
Podľa mňa je to tým, že sme kamaráti a rodina, ktorá sa doteraz nerozhádala a verím, že sa nikdy nerozháda. Myslím, že to je aj tým, že spolu veľmi dobre vychádzame. Bubeník je môj brat, basák je bratranec a textár je môj dobrý kamarát z detstva.
Na bicích hrá tvoj brat Marek, na basgitare Robo a už si spomínal, že texty vám skladá Feri. Kedysi dávno však s vami hrával, však?
Pôvodný plán bol taký, že sa Feri naučí hrať na gitaru a bude druhý gitarista. Kúpili sme mu gitaru, no potom mu ju ukradli na koncerte v Trenčíne. Nechal to tak, pretože jeho cieľom nebolo byť na pódiu. Chcel byť človekom, ktorý bude v zákulisí písať texty. Je aj starostom u nás v obci, čo možno veľa ľudí nevie. Feri sa teda rozhodol, že nebude hrať na gitare, ale na akcie s nami rád chodí.
Počas vašich začiatkov vám nepomohli k napredovaniu a aktuálnym číslam vtedy súčasné hudobné trendy?
Zlomovým bol pre nás rok 2018, kedy sme vydali skladbu V šťastí aj nešťastí, čo je dodnes jeden z našich najväčších hitov. Zhotovili sme si vlastné nahrávacie štúdio a všetku našu hudbu sme začali tvoriť v danej miestnosti. Mali sme veľmi veľa času a jeden song sme robili niekedy aj pol roka. Zainvestovali sme do štúdia a začali sme sa tomu ešte viac venovať, čo sa dnes odzrkadľuje na číslach. Chceli sme ísť s trendom vo svete a priniesť to aj na Slovensko, čo sa podarilo.
Skladba Znova sa zamiluj bola doslova letným hitom, myslíš, že má na tom tiež podiel?
V tom čase sme mali v pláne vydať úplne iný singel, no s Ferim sa nám podarilo zložiť singel Znova sa zamiluj, ktorý chlapcom z kapely pripomínal Despacito. Lenže tá skladba je dobrá a skúsili sme to. Má dobrý rytmus a veľmi dobre sa spieva. Za necelé dva mesiace mala milión a pol pozretí, čiže sa z nej stal obrovský letný hit. Dnes má vyše šesť miliónov videní, čo je na Slovensko skvelé.
Je to vaša druhá najpočúvanejšia skladba na Spotify po Chýbaš mi.
Skladba Chýbaš mi nás prekvapila. Umelec často nevie odhadnúť, ktorá pieseň vystrelí a táto je dôkazom.
Umelec musí mať cit a tiež schopnosť využiť atmosféru okolitého sveta, súhlasíš s tým?
Načasovanie má veľký zmysel, no niekedy to nevyjde aj napriek tomu. Viackrát sa stalo, že sme do skladby dávali nádeje a verili sme v jej úspech, no nestalo sa tak. Umelec naozaj nevie, ktorý song bude úspešný, aj keď nejaké domienky máme, no často sa nesplnia.
Ktorý song bol najväčším sklamaním?
Nič pre nás nie je sklamaním, pretože každá skladba mala dobré ohlasy, len tie čísla boli buď menšie alebo väčšie. Neznamená to, že je niektorá skladba horšia ak má nižšie čísla na daných platformách, je len menej známa.
K týmto úspešným skladbám môžeme zaradiť aj rôzne spolupráce. S Barborou Piešovou ste vydali duet Na Vianoce, s Dášou Kostovčíkovou singel Na čom záleží a staršiu skladbu Som z teba blázon s Borou.
Niekedy zložíme skladbu a povieme si, že by sa k nám ešte niekto hodil. Skladba Som z teba blázon bola rocková záležitosť a super sa nám k nej hodila Bora, aj napriek tomu, že dnes robí detské pesničky a veľmi sa jej darí. Momentálne nepočúvam inú hudbu ako detskú, keďže mám malé dieťa. Klobúk dole pred nimi, pretože deti to žerú.
Čo hovoríš na skladbu Na Vianoce v spolupráci s Barborou Piešovou?
Skladba Na čom záleží nie je vianočná, tak ako si každý myslí. Mylné je to, že sme klip nakrúcali vonku, kde snežilo. Pri skladbe Na Vianoce sme vedeli, že bude duet, keďže sme to od začiatku tak zamýšľali. Napísal som Barborke na Instagram, poslal jej demo a o týždeň bola u nás v štúdiu. Po vydaní bola skladba v danom roku najúspešnejšia spomedzi vydaných vianočných pesničiek.
Keď ste zvažovali spolupráce so všetkými speváčkami, zameriavali ste sa skôr na to, akým spôsobom ich zakomponovať, aby podržali vašu tvorbu alebo ste sa snažili priblížiť k ich štýlu?
Rovnováha tam musí byť, ale v prvom rade sa to musí danej speváčke páčiť. Chceli sme trochu spestriť naše pesničky a posunúť ich na vyšší level. Speváčky sme si vyberali podľa farby hlasu, no keby nás niektorá odmietla, tak by sme to prijali. Myslím, že skladby Na čom záleží a Na Vianoce vypálili úplne super, čo už potvrdili aj čísla, o ktorých sme hovorili.
Máte za sebou desať rokov od vydania prvého albumu v roku 2012 až po posledný album z roku 2020. V súčasnosti pracujete na novej štúdiovke, no ešte predtým ako nám o ňom povieš viac, mohol by si poukázať na to, ako s vami hudba rástla?
Aj poslucháči museli počuť, že prvé veci boli rockovejšie, ale boli sme mladí. Na prvom albume sme sa učili skladať a sú tam super skladby. Druhý album bol trošku vyspelejší, ale taká forma alebo sound kapely, kedy sme zistili, kam sa chceme uberať, bol tretí album Love. Myslím, že každý album má niečo do seba, ale stále sa chceme textovo aj hudobne posúvať vpred a myslím, že sa nám to darí.
V akom kontexte vzniká nový album?
Priebežne zbierame pesničky a z toho najlepšieho vyberáme to najlepšie. Robíme hudbu, produkciu, texty, ktoré dolaďujeme a snažíme sa, aby bolo z albumu cítiť rukopis a energiu Sám sebou. Tí, čo nás poznajú, vedia ako znie Sám sebou a chceme, aby to tak bolo aj teraz. Na albume nebude žiadna prevratná zmena, skôr sme len pridali nejaké retro prvky, pretože vo svetovej popovej hudbe to dnes fičí a vracia sa to, čo bolo kedysi dobré. Vždy to budú pesničky, ktoré majú hlavu a pätu, dobrý zvuk a skvelý text. Nevieme, aký bude mať názov, ale chceme ho vydať pred začiatkom leta.
Máte v pláne vydať tento rok nejaký singel?
Tento rok už nie. Všetko sa točí okolo vianočných piesní, preto nebudeme nič vydávať. Budúci rok chceme vydať ešte tri single pred tým, než vyjde album. Tiež plánujeme čo najviac koncertov a klipov.
Ako album vnímajú ostatní členovia?
My fungujeme tak, že hudobné nápady nosím ja. O texty sa stará prevažne Feri. Ostatní hovoria, aby sme nepísali len o láske, pretože skladieb o láske je veľmi veľa. Keď sa niekto ozve s tým, že s niečím nesúhlasí, tak sa o tom rozprávame. Je to tímová práca.
Pribudne k vám aj nejaký hosť na albume?
Určite áno, máme rozpracovaných nejakých hostí aj zo Slovenska a plánujeme tiež niekoho z českej scény, čiže uvidíme ako sa nám to podarí. Nechcem ešte hovoriť o niečom, čo nie je potvrdené na to percent.
text a podcast: Barbora Petrášová
nahrávanie, mix a master zvuku: Dušan Papp
foto: archív Sám Sebou (z koncertu v prešovskom klube Stromoradie)