Slovenská kapela No Brake patrí medzi kvalitné gitarové zoskupenia na našej hudobnej scéne. Získali si rešpekt medzi ľuďmi z branže, vrátane slovenských rácií, promotérov aj hudobných fanúšikov. Od posledného singla ubehli dva roky a zatiaľ čo ich Covid zbrzdil v rozbehnutej koncertnej forme, uvažujú už nad tretím, podľa slov speváka Juraja Beňačku, slovenským albumom. Viac sa o No Brake dozviete v našom podcaste MojaMuzika Špeciál, ktorý propravil Filip Lenárth.
Aký je príbeh kapely No Brake?
Keď som mal asi desať rokov, tak som vydal svoju prvú kazetu. Postupne som naučil brata základy na gitare, ja som sa naučil hrať na bicie, keďže predtým som hral na gitare a začali sme spolu hrať covery od skupiny Muse aj všeličo iné. A potom sme odrazu hrali punk. Teraz si celkom nespomínam na dôvod, ale asi to bolo pivo – faktor punku. Neskôr sme sa začali profilovať, punk nás síce neomrzel, ale človek sa vyvíja aj hudobne a naučili sme sa viac akordov. Založili sme nový projekt, a to konkrétne No Brake. Z bicích som prešiel na gitaru a takto tá kapela vznikla. Začali sme hrať a hráme doteraz.
Máš dosť dobrý rozsah, ale jedna skladba ma obzvlášť zaujala, pretože je iná. Volá sa Different.
To je skladba, ktorú sme vydali na albume, ale nikdy nebola singel.
Je No Brake jediná kapela v ktorej pôsobíš?
Veruže nie. Mám dve aktívne kapely, a ďalšie sú také, o ktorých sa nehovorí. Takže som v súčasnosti v dvoch aktívnych a šiestich neaktívnych kapelách. Spomeniem Detox of a Pony , Swill a samozrejme, No Brake.
Kam by si zaradil vašu kapelu. Je to punk, rock?
V prvom rade je to indie rock s rôznymi prvkami rokenrolu, možno aj rocku. Snažíme sa hrať všetko možné.
Príbeh kapely už poznáme, vieme, že ste No Brake, ale prečo ste No Brake? Z čoho vznikol tento názov?
Lebo sme východniari a pijeme bez brzdy…
Á tak toto je ten dôvod! No a keďže bez brzdy, aké máte úspechy bez brzdy?
Tak také základné, nejaké festivalové..
Hrali ste už na takmer všetkých festivaloch, na ktorých ste chceli vystúpiť. To isto poteší?
Určite. Ešte mi chýba Glastonbury, ale to sa mi asi nepodarí, možno ako fanúšik. Hrali sme na Pohode, Rock for People, Grape, Topfeste, Colours of Ostrava a ďalších menších festivaloch. Sú to pre mňa úspechy, pretože ide o veľké festivaly, na ktoré som chodil ako návštevník a v dobrom závidel všetkým, ktorí boli napódiu. Zrazu sme sa ocitli medzi nimi a bolo skvelé, že tam môžeme byť. No a potom sú tu rádiové úspechy, ktoré sú tiež veľmi potešujúce. Je príjemné, keď idem napríklad po obchodnom centre a počujem ako nás hrajú. Ale najviac ma teší, keď máme koncert, a nemusí tam byť tisíc ľudí, ale ľudia sa bavia a my máme pozitívnu spätnú väzbu. Vtedy je to úplne super.
V No Brake spievaš po anglicky.
V podstate hej, je to po anglicky, aj keď teraz sa chystáme urobiť tretí album po slovensky, tak uvidíme ako to dopadne. Zatiaľ máme v slovenčine jeden singel, ktorý sa volá Chaos. Uvidíme, či sa to podarí.
Píšeš si vlastné texty?
Nie. Boli také pokusy, ale väčšinu napísal môj brat Maťo, ktorý dokáže z mojej svahilčiny urobiť normálny text. Čo sa týka hudby, tak tú robím poväčšine ja, a potom ju na skúške dávame dokopy, až vznikne song.
Robíte text na hudbu alebo hudbu na text?
Ako kedy. Mali sme aj také skladby, že sme na text sme spravili hudbu, ale prevažne je to tak, že vznikne hudba, do nej vložíme svahilčinu a potom príde text.
Hrajú vás rádiá?
Momentálne je to slabšie, keďže posledný singel sme vydali pred dvomi rokmi, ale boli doby, keď to bolo ozaj veselé a to bolo super obdobie.
Ktorú skladbu hrajú rádiá?
Každý singel, ktorý sme vypustili, hralo minimálne Rádio FM. Tie väčšie, ako napríklad Free Your Mind, hrali aj Európa 2 a Fun rádio. A samozrejme aj Sky rádio.
Na SKY rádiu ste vraj boli v prvej desiatke hranosti.
Áno, tam nás v jednom období vkuse hrali a my ich za to ľúbime.
Kedy bude nejaký koncert?
Naozaj neviem. Zasa sa tu objavujú nejaké covid čísla, tak sme nechceli narýchlo plánovať koncerty. Spolu s Detox of a Pony sme mali tri a s No Brake sme zahrali na nejakých festivaloch. Ale koncerty sa teraz ťažko organizovali, keďže sa len preklápali dátumy z minulého roka a platili pritom rôzne obmedzenia. Popravde sme sa ani veľmi nenaštartovali na nejakú festivalovú a klubovú vlnu, ale dúfame, že sa to dá čím skôr do poriadku a začne normálny hudobný život.
Čím sa živíš v tejto covidovej dobe?
Či je či nie je covid, učím na strednej škole informatiku a grafický dizajn, programovanie a technológie.
Vráťme sa od školy ku kapele. Aký máte cieľ. Čo by ste chceli dosiahnuť?
Náš cieľ je hrať takú hudbu, ktorá nás bude baviť a budeme dúfať, že sa bude páčiť aj ľuďom. No a ešte snáď Glastonbury. Alebo aspoň Sziget. To je o trošku reálnejšie.
podcast: Filip Lenárth
text, foto, nahrávanie a master podcastu: Dušan Papp
View Comments
Super