27. Júna sa v Pezinku na jednom pódiu stretli dve výnimočné umelecké telesá – Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) a Českomoravská hudební společnost (Čechomor).Trojhodinový program potešil svojím netradičným zoskupením všetky vekové kategórie.
Ej, taku mam pasiju, ej, pacurky na šyju.
SĽUK, ktorému patrila prvá polovica programu, si v tomto roku pripomína 70. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti zavádza do svojho repertoáru aj program s názvom „70 rokov“, s ktorým sa od 15. Júna začal prezentovať na viacerých miestach na Slovensku. Divákovi ponúka pohľad na viaceré podoby hudobno-tanečnej tvorby SĽUK-u.
Program začal nežným tancom dvojice, pri ktorom sa stretávajú mládenec s valaškou a bosá dievčina. Postupne prichádzali ďalší tanečníci, chlapci i dievčatá. Po tanci v kruhu nasledovala scéna, v ktorej tanečnice pôsobili, akoby pretkávali vlnu na krosnách.
Pohybovú zložku celého programu oživovali ženy dojímavo zaspievanými trávnicami, miestami veselými rusnáckymi spevmi. Muži zas rytmickým búchaním lyžíc, či tlieskaním spestrovali svoje energické tanečné prvky. Najväčší divácky ohlas mal však tanec piatich beťárov. Dve skupiny tanečníkov sa postavili proti sebe a predviedli divácky príťažlivé tanečné prekáračky. Technicky i kondične náročným vystúpením si vyslúžili mohutný potlesk.
Po mužskej zložke nasledoval veselý ženský kolektívny tanec, v ktorom dievčence stvárňovali bežné denné práce na dedine. Skupinka najprv perie sukne v potoku, potom nasledujú hry a šarvátky. Napokon sukne plákajú a vešajú na šnúru. Vysušené si ich nakoniec s radosťou oblečú a dlho sa obzerajú v zrkadlách. Po tanci so zrkadielkami nasleduje tancovačka ako sa patrí.
Prekvapením programu bola časť, v ktorej sa na scéne objavili tanečnice v bielych rukaviciach a huňatých vestách. Mládenci, ktorí prišli s nimi, sa uložili na spánok, čo hneď vzbudilo v divákovi zvedavosť. Folkloristi svojim tancom následne humorne podali život valachov na salaši, pričom dievčatá stvárňovali roztopašné ovce. Po tom, čo ich vypustili na pašu, každej ostrihali kožúšok a napokon ich békajúce opäť zavreli do košiara, aby sa valasi opäť oddali spánku.
Ďalšou divácky zaujímavou scénou boli vojaci na koňoch. Mužskí tanečníci v ňom predviedli ozaj množstvo dych berúcich tanečných kúskov, ktoré divák ocenil búrlivým potleskom.
SĽUK v rámci 100 minút predviedol skutočne reprezentačný hudobno-tanečný program, ktorý sa niesol v pestrom podaní hudobnej i tanečnej tvorby, ktorá ho formovala až do súčasnej podoby. Svojim programom SĽUK opäť vťahuje diváka do deja, pričom ostáva verný vynikajúcim výkonom tanečníkov i hudobníkov.
Kde se tleská, křičí a dupe!
Po dlhšej programovej prestávke nasledovala druhá časť vystúpenia, v ktorom sa na pódiu predstavila známa česká kapela Čechomor.
Energické folk-rockové zoskupenie vo svojom 90 minútovom programe pre fanúšikov pripravilo koncert plný najväčších hitov. Originálnu hudobnú show odštartovali hudovníci piesňou Limbora, za ktorou nasledovali ďalšie hity ako Bystrá voda, Hruška. Spolu s prvými tónmi skladby Neber sobé, prišla na pódium Martina Pártlová, ktorá je v súčasnosti stálou speváčkou Čechomoru. Po nej nasledovali v Martininom podaní Když muziky hráli a samozrejme obľúbené Proměny. Precítenú skladbu si publikum spievalo celý čas spolu s ňou. Poslednú slohu Martina dokonca odvážne celkom prenechala spievajúcim divákom. Tí sa veru nenechali zahanbiť a dospievali pieseň bezchybne do konca.
Po nej Karel Holas prebudil amfiteáter výkrikom „Na irském mejdanu se tleská, křičí a dupe!“ a odštartovali energickú inštrumentálnu skladbu Irská, pri ktorej sa už hýbalo všetko živé v okolí.
Nasledovali hity Teče vodénka, Zločin a Kňeždubská věž. Po nich Martina odspievala skladbu Tady jsem doma, ktorá sa v ich rodnom kraji stala aj titulnou piesňou kampane Z lásky k Česku. Po Básnířke zahrali sentimentálnu skladbu Místečko, ktoré je z ich rovnomenného albumu natočeného v USA.
Po precítenom duete sa takmer celá hudobná zložka kapely schovala do zákulisia a na pódiu zostal len Matěj Lienert. Mladý bubeník si s veľkým oduševnením zahral vlastné „drum solo“, ktoré si publikum razom získalo.
Po tomto nečakanom medzníku v programe odmenil Čechomor burácajúci dav ďalšími hitmi: Husičky, Mamko, nedávej mně mamko, Gorale, Včelín a Do kostela zvonili.
Rozlúčka s kapelou netrvala dlho, diváci si jasotom a búrlivým potleskom vyžiadali ešte prídavky – a tak na samom konci zazneli ešte Mezi horami a Velické zvony.
Celý program bol nabitý energiou, ktorá bola cítiť nielen z muzikantov ale aj z Martiny Pártlovej, ktorá si očividne hudbu i tanec na pódiu veľmi užívala. Atmosféru dopĺňali svetelné efekty a samozrejme odviazaní fanúšikovia. Tí si sem očividne neprišli len staticky oddýchnuť, ale naopak – poriadne zatancovať a najmä – zaspievať si z plného hrdla.
Hoci išlo o dva samostatné koncerty, láska k tradíciám a folku nachvíľu spojila srdcia oboch národov. Na každom, kto v ten večer v javisku sedel (či tancoval), zanechal tento netradičný koncert obrovský, nezabudnuteľný zážitok.
Text a foto: Paukejovci