Ľuboš Dzúrik z trenčianskej kapely Chór Vážskych Muzikantov znamenal pre slovenskú hudobnú scénu veľa. Dnes nás, bohužiaľ, navždy opustil. Tata trenčianskych kapiel, pilier slovenského undergroundu, človek pevných názorov a postojov, také sú prvé reakcie na jeho odchod na sociálnych sieťach.
Spoznali sme sa s ním len nedávno, v roku 2021 počas pandemickej edície Pohoda on the Ground na trenčianskom letisku. Ochotne sa s nami porozprával nielen o trenčianskej scéne.
Mal v nej dokonalý prehľad, vedel aj o kapelách, ktoré ešte len začínali s prvými pesničkami v skúšobniach, bez ohľadu na to, či to bolo pred dekádami alebo v tom roku 2021. Pohodu miloval rovnako ako hudbu.
Keby nebolo sklerózy multiplex, ktorá ho sužovala niekoľko rokov, aj by vtedy vystúpil s Chórom Vážskych Muzikantov na pódiu klubu Stromoradie, ktoré kurátoroval Martin Višňovský.
Ľuboš Dzúrik ostane navždy výraznou osobnosťou našej hudobnej scény, mnohým hudobníkom požičiaval nástroje, pomáhal im nielen v začiatkoch, rozprávať by o tom vedeli okrem Trenčanov viacerí.
Za svoj prínos do hudby dostal ocenenie Radio_Head Award v roku 2020.
Chór vážskych muzikantov
Všetko je konečné, okrem smútku. Zbohom Ľubko…
Braňo Jobus
V sobotu sme ťa mali čakať na Vrbovských vetroch v backstage jako každý rok – teraz ty budeš čakat nás.
Martin Višňovský (Chiki liki tu-a)
Bol to výborný kamarát, odkedy sme sa prvýkrát stretli. Veľmi fandil muzike, hlavne takej, akú sme hrali my, čiže neoficiálnej scéne.
Gudrun (Ľahká múza)
V noci v spánku zomrel kamarát, súputnik a veľký nadšenec pre underground, kapelník CHVM Ľuboš Dzúrik . Hlava to chápe, srdce to odmieta akceptovať. Toto je posledná fotka ktorú od neho mám. V ruke drží náš album. Tam kam sa jeho duša posúva mu snáď budú doprovodom aj Piesne ticha. Ľuboš ďakujem za všetko čo sme spolu od 18tich rokov zažili a pozdrav tam hore aj Jula Beritha! Budeš tu kurevsky chýbať! A ako si vždy hovoril, sme ako Rolling Stones, hráme kým nezomrieme!
Mário Gešvantner (Pena dní_FM)
Od dnes sú v muzikantskom nebi povolené aj štvorkolky. Lebo čo by už takému dobrému človekovi, ako Ľuboš Dzúrik nepovolili? Veľmi mi je dnes smutno. RIP, kamarát…
Richard Rybníček (Bez ladu a skladu)
Pomaly sa stráca pred očami ten náš svet. Náš Tata, Ľubko Dzúrik dnes “odišiel” do Neba. K Pánovi. Modlím sa a je mi hrozne smutno. Ľubko, nech Ti náš Pán dá večnú slávu. Vôbec si neviem predstaviť, že už nie si. Mám Ťa rád.
Daniel Salontay (Longital)
Práve som sa dozvedel, že sa pobral do bigbeatobého neba Ľuboš Dzúrik. A to je na figu. Neúnavný muzikant a organizátor hudobného života v Trenčíne a beyond, etalón odolnosti na svojej štvorkolke ktorá mu nahrádzala nohy, s jasnou tvárou a večným úsmevom bol už maskotom festivalu Pohoda. Tohoročnú Pohodu už nestihne. Škoda že si nepočkal Luboš, rád by som prehodil pár slov. Dovolím si povedať že bez Luboša by nebolo veľa dobrého v mojom svete tak ako bolo a je: bez ladu a skladu by nebolo Bez Ladu a Skladu a pohoda by nebola Pohoda Festival.
Boris Kršňák
Veľmi dávno sme sa naposledy videli, ale tá blízkosť ostávala aj na diaľku veľmi silná. Vedeli sme, že jeho choroba je rozsudkom smrti, ale jeho nezlomný optimizmus a večný úsmev na tvári nám bránil uveriť. Ľubko, verím, že to dobro a optimizmus si tu niekde zanechal a že nám pomôže dostať ho do množstva zamračených duší, ktoré ani zďaleka netušia, že aj inak sa dá žiť a veriť… Budeš tu veľmi veľmi chýbať, Ľuboš Dzúrik.
Pavol Hubinák (Veneer)
Nepamatam si, ze by niekedy tolko ludi hovorilo v dobrom o jednej konkretnej osobe ako to bolo pri Lubovi Dzurikovi. Natrapil si sa dost. Odpocivaj v pokoji
Samuello Szabo
Asi pred dvoma týždňami som do slovenskej wikipédie dopĺňal, ako bol Ľuboš Dzúrik jedným z prvých ľudí v týchto končinách, ktorí tu ešte za totality vo väčšom ilegálne samizdatovo šírili nahrávky lokálnych kapiel. Dnes som sa dozvedel, že tu už Ľuboš nie je.
Michal Frank
Toto je veľmi smutná správa. Zomrel Ľuboš Dzúrik, otec a propagátor slovenskej alternatívnej scény, kapelník Chór vážskych muzikantov (CHVM), kamarát a človek pevných názorov a postojov. Nechce sa mi veriť. Prvý raz sme sa videli tuším na Pohoda Festival 2002, táto fotka je z vlaňajšej Pohody. Na tejto sa už nestretneme… Často sme si písali, naposledy v júni, napísal som mu aj jeden text (nomen omen, pieseň sa volá Posledná), je mi to veľmi ľúto…