Prešovská kapela Papyllon vydala 13. decembra svoj druhý album s názvom +1Y. Ide o vyzretý hudobný počin, ktorým sa kapela vrátila ku aranžmánom pripomínajúcim ranú tvorbu. Na novinke počuť prekvapivé nu-metalové breakdowny, ale aj popové skladby pripomínajúce prvé EP Sink or Swim.
„+1Y znamená ‚One More Year‘. Je to mantra našich posledných dvoch rokov, kedy sme sami nevedeli, či spolu budeme tvoriť aj nadaľej. Album zachytáva podstatu našej kapely, ktorá si je neistá svojou budúcnosťou, ale má odhodlanie naplniť svoj hudobný potenciál.“ opisuje pozadie albumu spevák Bohuš Hajduch.
Aj keď si Papyllon nahrali album svojpomocne vo svojom DIY štúdiu, zvukovo zneje ako akákoľvek žánrovo podobná zahraničná kapela svetovej produkcie. Po audiotechnickej stránke sa pod album podpísal gitarista kapely Richard Rác.
Album otvára Ready sci-fi introm, ktoré náhle prerušia nirvanovské gitary s veľkolepým štadiónovým refrénom. V skladbe sa mieša nu-metal s fusion rockom, prítomnom najmä v slohách a gitarovom sóle. Skladbu mohli poslúchači kapely počuť už na live nahrávke Live in Museum.
Druhá, ešte nepočutá skladba Lush prechádza hudobne aj tematicky do psychedeliky. Synťákové plochy v sprievode komplexného bicieho paternu postupne naberajú na intenzite, rovnako ako metafory opisujúce stavy nie najtriezvejšej mysle, ktorými je pretkaná celá skladba.
Prvú trojicu uzatvára postrocková Slow. Svižný úvod prechádza do halftime mantrického refrénu s postrockovými plochami, ktoré v druhej slohe pripomínajú britskú shoegaze scénu 90. rokov. Po nej nasleduje už známy singel Crazy for You a melancholická balada When I´m Not Around. Tá sa nesie podobne ako predchádzajúca skladba na vlne 80. rokov a veľkých synťákových plochách. Výrazná je tu tiež doslova „smutná“ basová linka dotvárajúca tému skladby.
“Album je pretkaný melancholickou sebareflexiou našej kapely, našich charakterov a toho, kam a či vôbec niekam spoločne smerujeme,“ približuje Bohuš.
Ďalšie skladby Future, Open up Yourself a How far we go poslúchači počuli už aj v live podobe v spomínanej živej nahrávke Live in Museum a ešte skoršej lajfke Shelter Session vol. 2.
Poslednú dvojicu otvára Black Ocean s triolovým rytmom podobným kultovej skladbe Everybody Wants to Rule the World od britskej kapely Tears for Fears. Synťáky však okrem slohy nahradili skreslené gitary a emotívny, v niektorých momentoch až úzkostlivý prejav Bohuša Hajducha.
➡️ Podcast Moja Muzika je súčasťou podcastov Denníka N. Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Posledná metalová Kacmalunga, ktorá vyšla už skôr ako samostatný singel, symbolicky ukončuje album frázou „It´s just a show“ (Je to iba šou) poukazujúc na to, že sa niekedy netreba brať príliš vážne.
Album kapela pokrstí už tento štvrtok (21. decembra) v legendárnom prešovskom klube Stromoradie.
Lístky si môžete v predpredaji zakúpiť cez portál Goout: https://goout.net/sk/listky/papyllon-krst-albumu/oetv/
Sledujte Papyllon na sociálnych sieťach.
info poskytol Lukáš Lacko z kapely Papyllon
foto: Jakub Brehuv